Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Najdôležitejšou zložkou biomasy celulóza.
Tabuľka 2.
Podrobne skúma najplodnejšia najrýchlejšie rozmnožujúca
vodná rastlina eichhornia hrubostopkatá (Eichhornia Crassipes), ktorá
94
.
Prednosťou dreva ako prvotného zdroja energie je, obsahuje viac
energie ako poľnohospodársky odpad, pričom drevo dispozícii po
celý rok. 2.17
Podiel spotreby nekomerčných palív )
Západná Európa 0.živočíšneho pôvodu (exkrementy hospodárskych zvierat,
hnoj, podstielka, syrovátka pod.7
Južná Amerika 20. asi desaťnásobok
celkovej ročnej spotreby energie ľudstvom 1980 asi 300 EJ) alebo
akum ulovaný výkon približne (53), (61). Situáciu spotrebe tých
to zdrojov energie pred rokom 1980 uvádza tab. Lesy
pokrývajú asi pevniny, pričom obsahujú asi suchozemskej
biomasy.
Ak predpokladám priemerná využiteľná energia suchej biomasy je
20 -1, tak celková energia akum ulovaná biomase 000 až
46 500 pri ročnej produkcii asi 000 EJ.
Drevo, drevené uhlie, sušené exkrementy hospodárskych zvierat
a podobné bioenergetické palivá ešte stále podieľajú niekoľkými
percentami svetovej energetickej spotrebe. Pre intenzívnu výrobu lesnej biomasy vhodné rýchlorastúce
listnaté stromy (napr. prírode jej vyrobí
ročne približne 100 150 109ton, 100 obyvateľa.0
India (bez veľkých miest) 93,0
Svet spolu 6,0
Suchá hmotnosť všetkej žijúcej biomasy Zemi odhaduje na
(1,85 2,4).17. vŕby, topole iné).),
— mestský priemyslový organický odpad (zvyšky ovocia zeleni
ny, potravinárske odpady, splašky, papier, plasty pod.). 1091.0
Afrika 60,0
India 56. 10121, pri ročnej prvotnej produkcii približne 150
