Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
N rozhraní čiernej diery častice alebo žiarenie nasmerované
k čiernej diere rozdelí dve časti. Tento proces „čerpania” energie čier
nych dier objavil roku 1969 britský fyzik Penrose. ožno
ju získať malých množstvách urýchľovačoch.
Elektrárne založené Penroseho Hawkingsovom procese pracujú
90
. pokrytie ročných energetických potrieb
ľudstva takto stačilo približne asi ton. ajú mimoriadne veľkú hustotu svojím obrovským
gravitačným poľom pohlcujú všetko, dostane ich blízkosti,
pričom oblasti pohlcovania vyžarujú rôntgenové lúče.možno získať energiu PJ. Zatiaľ však nemáme
k dispozícii pre energetické využitie väčšie množstvá antilátky.
Britský fyzik Hawkings 1974 študoval gravitačný kolaps,
pričom zistil, čierne diery môžu zmeniť žiarenie. Ich gravitačné pole také veľké, ani svetlo vyžarované
touto hviezdou nemôže opustiť jej oblasť preniknúť iných priesto
rov vesmíru. Čím menšia je
hm otnosť čiernej diery, tým intenzívnejšie jej „vyparovanie” aprí
klad čierna diera hmotnosťou asi 10l2kg (rovnakú hmotnosť má
1 vody) rozmery približne ako protón bude „vyparovať”
uvoľňovaním výkonu asi (22).
Podľa výpočtov niektorých astronóm existujú čierne mikrodie-
ry, ktoré voľne pohybujú priestore prvopočiatku vesmíru,
z čias pred vznikom galaxií. Novšie výpočty
ukázali, čierna diera schopná porovnaní ideálnou premenou
podľa Einsteinovej rovnice 2produkovať energiu účinosťou 40
až (Na porovnanie uvádzame, premena vodíka hélium má
účinnosť asi 0,7 ostatné term onukleárne premeny tom ešte
horšie. to
staré hviezdy (pulzary), ktoré určitom kritickom štádiu zrútili samy
do seba. Tieto úvahy existujú zatiaľ iba teoretickej rovine,
pretože existencia takýchto malých čiernych dier nebola doteraz doká
zaná. bol tento výkon stále
konštantný, čierna diera ohla produkovať energiu viac ako 400
miliárd rokov.). Ich rozmery rádovo m. Prvá bez stopy pohltená čiernou
dierou druhá vráti okolitého priestoru väčšou kinetickou
energiou, ako bola pôvodná.
Obrovské vesmírne energetické zdroje predstavujú čierne diery
