Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
ožno
ju získať malých množstvách urýchľovačoch. Ich rozmery rádovo m.
N rozhraní čiernej diery častice alebo žiarenie nasmerované
k čiernej diere rozdelí dve časti. bol tento výkon stále
konštantný, čierna diera ohla produkovať energiu viac ako 400
miliárd rokov. Čím menšia je
hm otnosť čiernej diery, tým intenzívnejšie jej „vyparovanie” aprí
klad čierna diera hmotnosťou asi 10l2kg (rovnakú hmotnosť má
1 vody) rozmery približne ako protón bude „vyparovať”
uvoľňovaním výkonu asi (22). Prvá bez stopy pohltená čiernou
dierou druhá vráti okolitého priestoru väčšou kinetickou
energiou, ako bola pôvodná. Tieto úvahy existujú zatiaľ iba teoretickej rovine,
pretože existencia takýchto malých čiernych dier nebola doteraz doká
zaná.
Obrovské vesmírne energetické zdroje predstavujú čierne diery.
Elektrárne založené Penroseho Hawkingsovom procese pracujú
90
.možno získať energiu PJ.
Britský fyzik Hawkings 1974 študoval gravitačný kolaps,
pričom zistil, čierne diery môžu zmeniť žiarenie. to
staré hviezdy (pulzary), ktoré určitom kritickom štádiu zrútili samy
do seba. pokrytie ročných energetických potrieb
ľudstva takto stačilo približne asi ton.
Podľa výpočtov niektorých astronóm existujú čierne mikrodie-
ry, ktoré voľne pohybujú priestore prvopočiatku vesmíru,
z čias pred vznikom galaxií. Tento proces „čerpania” energie čier
nych dier objavil roku 1969 britský fyzik Penrose.). ajú mimoriadne veľkú hustotu svojím obrovským
gravitačným poľom pohlcujú všetko, dostane ich blízkosti,
pričom oblasti pohlcovania vyžarujú rôntgenové lúče. Novšie výpočty
ukázali, čierna diera schopná porovnaní ideálnou premenou
podľa Einsteinovej rovnice 2produkovať energiu účinosťou 40
až (Na porovnanie uvádzame, premena vodíka hélium má
účinnosť asi 0,7 ostatné term onukleárne premeny tom ešte
horšie. Ich gravitačné pole také veľké, ani svetlo vyžarované
touto hviezdou nemôže opustiť jej oblasť preniknúť iných priesto
rov vesmíru. Zatiaľ však nemáme
k dispozícii pre energetické využitie väčšie množstvá antilátky