Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Nerovnom erné zahrievanie povrchu morí Slnkom spôsobuje, že
v mori vytvárajú rôzne prúdy. Určíme vzťahu
68
.
V tejto časti budeme zaoberať uvedenými energetickými zdrojmi
a osmotickou energiou. Jej vznik, podobne ako
aj vznik energie morských prúdov, vysvetľuje rozličnými príčinami,
medzi ktorými však prevažuje jedna: nerovnomerné zahrievanie povr
chu Zeme Slnkom. Vzhľadom dosiahnuteľné energetické výko
ny, všeobecne zaujímavé energetické zdroje.3.
Najznámejšie morské prúdy Guinejský prúd, Brazílsky prúd,
M ozambický prúd, Austrálsky prúd, predovšetkým však Golfský prúd,
postupujúci Karibského ora cez Atlantický oceán európskej
pevnine. Osobitne výrazné časovo takm nepremenné teplotné rozdiely
medzi povrchovou vrstvou vody vrstvou vody nachádzajúcou sa
niekoľko sto etrov hlboko, dajú pozorovať tropických oceánoch
v blízkosti rovníka. Obmýva pobrežie Škandinávie priaznivé účinky na
podnebie západných oblastí severnej časti ZSSR
Vypočítame, aký výkon môžeme dosiahnuť využitím kinetickej ener
gie Golfského prúdu.
V každej nich akum ulovaná značná energia.
Energia morských vín prúdov
N úvod tejto časti (ako stati 2.2.
Svetové moria obrovským slnečným kolektorom oblastiach
s intenzívnym slnečným žiarením hĺbke asi 500 teplota vody
okolo 5°C, pričom povrchové vrstvy vody ohriate teplotu asi
25 °C. Táto kvantitatívne veľká energia akum ulovaná
v morskej vode premieňa inú formu (spravidla tepelnú) alebo sa
ešte predtým využije formovanie orského pobrežia.však chápať ako integrovanú energetiku rámci energetického systému
socialistických krajín.4) uvedieme niekoľko faktov
o energii akumulovanej zemských moriach. minulosti slúžili najmä námornej
doprave, súčasnosti uvažuje ich energetickom využití. Integrovaná energetika RVHP možnosti
uvedené energetické zdroje využiť ich využitím energetických
program och počíta.
K kúpal mori, vie, akú veľkú silu dokážu vyvinúť morské vlny
