Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
16)
ZENIT SMER MERANIA
Obr. zenitný uhol
uvažovaného eru. Potom časťpriameho
slnečného žiarenia, ktoré dopadá ľubovoľne orientovanú plochu,
bude úmerná celkovému priamemu slnečnému žiareniu kosínusu
uhla, ktorý zviera norm ála plochy smerom slnečných lúčov yN
j£ľs cos (2.enitný uhol Slnka.19. 2.17)
pričom zvolíme obyčajne pre neznáme prostredie asi 0,2,
je zenitný odklon normály plochy kolektora.3. Schéma výpočtu globálneho žiarenia dopadajúceho ľubovoľne orientova
ný prijímač
a azim uvažovaného (alebo eraného) eru. h{) (90° výška Slnka, «() uhol medzi smerom
slnečných lúčov uvažovaným smerom
Ak berieme úvahy difúzny odraz Zeme okolitého prostredia
s činiteľom odrazu gB, tak pre žiarenie Zeme možno napísať
Ey cos (2.18 obr. 2. praxi sa
častejšie používa sumácia súčinu žiary elementárneho priestorové
ho uhla
62
. §{| /.Zvoľme označenie podľa obr. «() slnečný azim eraný severného eru.
Žiarenie oblohy možno určiť integráciou žiary oblohy.3
