Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
), (7).8)
kde koeficient priezračnosti atmosféry, ktorý pri bezoblačnej
oblohe rovná číslu 0,8.
Zoslabenie slnečného žiarenia vyjadruje obyčajne súčinom hrúb
ky atm osféry Linkeho zákalového činiteľa Pritom vypočíta
me podľa Bem poradovho vzťahu
m --------------------------------------- )
sin (h0 0,0252e °)
Pre h0< 80° možno tento vzťah nahradiť jednoduchším
m0 (2.10)
sin h0
Linkeho zákalový činiteľ definovaný základe vzťahu
T log^o log 11)
log£ log-E,
kde slnečná konštanta,
E\ vypočítaná, teoreticky aximálna ožiarenosť plochy,
E2 skutočná ožiarenosť tejto (kolmej smer slnečných lúčov)
plochy. (Na horách môže byť 0,9, okolí
miest veľkým zákalom ovzdušia 0,7 0,6. Jeho hodnota stupňoch vyplýva rozdelenia myslenej kruho
vej dráhy Slnka hodín.3. takom prípade platí
= pEo (2.3. Teda každú hodinu pripadá 15°, inými
slovami, hodnotu určíme tak, pätnástim vynásobíme absolútny
rozdiel medzi dvanástou hodinou poludnie hodinou, pre ktorú
zisťujeme slnečné súradnice.
Skutočná ožiarenosť plochy, ktorej smer norm ály totožný sme
rom slnečných lúčov, bude však závisieť zdanlivej polohy Slnka na
oblohe, ktorá jednoznačne určená výškou Slnka hf) (prípadne zenit-
ným odklonom 90° h0) azim utom Slnka a0.
60
.dráhe.
Maximum slnečnej energie dostanem pri kolmom dopade slnečných
lúčov Zem (teda pre Slnko zenite)
