Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 58 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
3.10) sin h0 Linkeho zákalový činiteľ definovaný základe vzťahu T log^o log 11) log£ log-E, kde slnečná konštanta, E\ vypočítaná, teoreticky aximálna ožiarenosť plochy, E2 skutočná ožiarenosť tejto (kolmej smer slnečných lúčov) plochy. takom prípade platí = pEo (2. Maximum slnečnej energie dostanem pri kolmom dopade slnečných lúčov Zem (teda pre Slnko zenite).3. 60 . Skutočná ožiarenosť plochy, ktorej smer norm ály totožný sme­ rom slnečných lúčov, bude však závisieť zdanlivej polohy Slnka na oblohe, ktorá jednoznačne určená výškou Slnka hf) (prípadne zenit- ným odklonom 90° h0) azim utom Slnka a0.dráhe. (Na horách môže byť 0,9, okolí miest veľkým zákalom ovzdušia 0,7 0,6.8) kde koeficient priezračnosti atmosféry, ktorý pri bezoblačnej oblohe rovná číslu 0,8. Teda každú hodinu pripadá 15°, inými slovami, hodnotu určíme tak, pätnástim vynásobíme absolútny rozdiel medzi dvanástou hodinou poludnie hodinou, pre ktorú zisťujeme slnečné súradnice. Jeho hodnota stupňoch vyplýva rozdelenia myslenej kruho­ vej dráhy Slnka hodín. Zoslabenie slnečného žiarenia vyjadruje obyčajne súčinom hrúb­ ky atm osféry Linkeho zákalového činiteľa Pritom vypočíta­ me podľa Bem poradovho vzťahu m --------------------------------------- ) sin (h0 0,0252e °) Pre h0< 80° možno tento vzťah nahradiť jednoduchším m0 (2.), (7)