Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
2. Slnko je
staré asi miliárd rokov, teda sebou asi tretinu svojho života. Preto nahriate vrstvy dna konvektívnej zóny vystupujú
neustále povrch Slnka, takto dostávajú slnečnej fotosféry,
pričom sebou nesú tepelnú energiu.Výsledkom jadrovej syntézy teda častice a(4He), fotóny pozitrony
e+ neutrina ve.
Pritom celková zásoba vodíka Slnku asi 1,2 1057atómov. Týmto spôsobom nastávajú mno
honásobné zrážky častíc absorpcia fotónov.
Slnečné žiarenie cez atmosféru dostáva zemský povrch. kde
ako hovorí jej názov, nastáva prevažnej miere prenos energie
konvenkciou. Takto dostáva uvoľne
ná jadrová energia zóny žiarivej rovnováhy, kde ustavičnými
zrážkami, absorpciou vyžarovaním mení kvalitatívne zloženie častíc
a fotónov.
Žiarivý tok vychádzajúci Slnka vzdialenosť Zem—Slnko sú
pomerne stále, teda obežnej dráhe okolo Zeme môžeme namerať
(k smeru slnečných lúčov kolmo postavenej plochy) takmer stálu inten
zitu ožiarenia.
Fotosféra Slnka rozprestiera nad konvektívnou zónou. Tejto intenzite ožiarenia hovoríme slnečná konštanta. Táto vrstva obsahuje zväčša neutrálny vodík, ktorý pohl
cuje fotóny. sekundu prebehne jadre Slnka asi 1038 takýchto
reakcií. touto
zásobou vodíka mohlo Slnko pracovať asi 1,5 1010rokov.14. tejto vrstvy
prichádzajú Zem fotóny (slnečné žiarenie). to
vrstva, ktorú pozorujeme Zeme ako povrch Slnka. ochladení vrstvy klesajú do
slnečnej hmoty dno konvektívnej zóny, kde absorpciou častíc
a fotónov znovu nahrievajú. znamená, premení 3,6 103Satómov vodíka hélium. Pritom
56
. Tieto vrstvy môžeme povrchu Slnka
pozorovať ako „slnečnú granuláciu” .
Uvedené jadrové reakcie prebiehajú jadre Slnka, kde veľmi
vysoká teplota, tlak hustota častíc.
V súčasnosti výpočty najviac používa hodnota slnečnej konštanty
E0= 1353 “2
Slnko vyžaruje energiu podobným spektrálnym zložením, ako
absolútne čierne teleso teplotou 6000 Štandardná krivka
spektrálneho zloženia slnečného žiarenia nad atmosférou znázornená
na obr.
Nad zónou žiarivej rovnováhy rozprestiera konvektívna zóna