Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Formácia prirodzenou
pórovitosťou priepustnosťou (napr. znamená, výkon geotermálnej elektrárne 100 MW
by bolo treba vrtov. Zatiaľ dispozícii iba
nedostatočné skúsenosti (17). Projekty jej
využitia vychádzajú najmä princípu obehu vody trhlinami prostred
níctvom vopred narušenej horniny. suchých horúcich hornín môžeme získavať paru teplotou až
nad 200°C.
Sedimentárne panvy majú súvislú geologickú štruktúru, ktorá umož
ňuje dostatočne presný prieskum dôležitých geotermických parametrov
a umožňuje predvídať možné zmeny pri využívaní tohto zdroja. Takéto
riešenie však doteraz veľmi nákladné.
Využívanie geotermálnej energie podmienené vhodnou geologic
kou formáciou. láva, niektoré druhy
vápenca) môžu mať žulové alebo metamorfné horniny priepustný cha
rakter, ktorý vyplýva druhotných javov (napr. opač
nom prípade možno vytvoriť zlomy umelým spôsobom. Doteraz však málo preskúmaný zdroj.
53
. vývoj trhlín alebo
zlomov), tak môžu vytvárať dobré geotermálne zásobníky.
Z jedného hĺbkového vrtu možno priemere získať elektrický výkon
2 MW. mnohých
prípadoch pri kompaktných formáciách (napr. Aby neznižoval účinok, ploche
100000 mal byť maximálne jeden vrt (17). pieskovec, piesok, konglomeráty
alebo určité druhy vápenca), ktorých môže voda obiehať, tvorí najjed
noduchšie zásobníky využiteľnej geotermálnej energie.Oblasti kryštalickým podložím bez zlomov obsahujú suché horniny,
pretože geologické vrstvy nie pórovité ich priepustnosť veľmi
malá.
Pórovité priepustné formácie hornín hĺbky nie sú
zriedkavé, takže nie technicky možné získavať energiu týchto
hĺbok.
Získavanú energiu môžeme charakterizovať ako nízkoteplotnú, pretože
zväčša nepresahuje 100°C (vhodné produkciu teplej úžitkovej vody,
sušenie vykurovanie). tomto prípade možno získavať energiu niekoľkými spôsobmi:
— využitím prirodzených horúcich prameňov (geotermálnych vôd),
— využitím umelo navŕtaných horúcich prameňov,
— technológiou hlbokých vrtov km) umelou cirkuláciou
vody. ktorá dostatočnú výmennú plochu odnímanie
tepla kvapaliny vynáša teplo hlbín
