Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
znamená, výkon geotermálnej elektrárne 100 MW
by bolo treba vrtov. opač
nom prípade možno vytvoriť zlomy umelým spôsobom.
Získavanú energiu môžeme charakterizovať ako nízkoteplotnú, pretože
zväčša nepresahuje 100°C (vhodné produkciu teplej úžitkovej vody,
sušenie vykurovanie). tomto prípade možno získavať energiu niekoľkými spôsobmi:
— využitím prirodzených horúcich prameňov (geotermálnych vôd),
— využitím umelo navŕtaných horúcich prameňov,
— technológiou hlbokých vrtov km) umelou cirkuláciou
vody.
Sedimentárne panvy majú súvislú geologickú štruktúru, ktorá umož
ňuje dostatočne presný prieskum dôležitých geotermických parametrov
a umožňuje predvídať možné zmeny pri využívaní tohto zdroja. suchých horúcich hornín môžeme získavať paru teplotou až
nad 200°C. mnohých
prípadoch pri kompaktných formáciách (napr. Zatiaľ dispozícii iba
nedostatočné skúsenosti (17).Oblasti kryštalickým podložím bez zlomov obsahujú suché horniny,
pretože geologické vrstvy nie pórovité ich priepustnosť veľmi
malá. láva, niektoré druhy
vápenca) môžu mať žulové alebo metamorfné horniny priepustný cha
rakter, ktorý vyplýva druhotných javov (napr. Takéto
riešenie však doteraz veľmi nákladné. Projekty jej
využitia vychádzajú najmä princípu obehu vody trhlinami prostred
níctvom vopred narušenej horniny.
53
. Formácia prirodzenou
pórovitosťou priepustnosťou (napr. pieskovec, piesok, konglomeráty
alebo určité druhy vápenca), ktorých môže voda obiehať, tvorí najjed
noduchšie zásobníky využiteľnej geotermálnej energie. ktorá dostatočnú výmennú plochu odnímanie
tepla kvapaliny vynáša teplo hlbín.
Pórovité priepustné formácie hornín hĺbky nie sú
zriedkavé, takže nie technicky možné získavať energiu týchto
hĺbok. Aby neznižoval účinok, ploche
100000 mal byť maximálne jeden vrt (17). vývoj trhlín alebo
zlomov), tak môžu vytvárať dobré geotermálne zásobníky.
Využívanie geotermálnej energie podmienené vhodnou geologic
kou formáciou.
Z jedného hĺbkového vrtu možno priemere získať elektrický výkon
2 MW. Doteraz však málo preskúmaný zdroj
