Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Hoci horúce
vulkanické systémy prevyšujú možnosti konvekčných geotermálnych
systémov, ich využitie zatiaľ spojené veľkými ťažkosťami hrani
51
. zásade platí, petrotermálne
zdroje nachádzajú ľubovoľnom mieste Zeme. Nad ňou leží vrstva
priepustnej horninovej formácie, ktorá obsahuje vodu zväčša atmosfe
rického pôvodu.
Cez pukliny alebo umelé vrty nepriepustnej horniny vychádza horúca
kvapalina pod vysokým tlakom povrch, najmä forme horúcej
vody (kvapalné horúcovodné systémy) alebo podobe pary (parné
alebo suché parné systémy). Treba však odpove
dať otázku, aké technické možnosti energia petroter-
málnych zdrojov využívať. Vyššie nachádza príkrov nepriepustnej horniny.5 MPa viac).
Z geologického hľadiska rozdeľujeme geotermálne zdroje hydro
termálne konvekčné systémy, horúce vulkanické systémy prevažne kon-
dukčné systémy (geologicky stlačené geotermálne systémy).
Hydrotermálne konvekčné systémy charakteristické prenosom tep
la podpovrchových rezervoárov prúdením kvapaliny.
Ďalej možno konvekčné systémy rozdeliť podľa pomeru vody pary,
obsahu tuhých plynných látok (chemické zloženie), podľa tlaku iných
vlastností, ktoré dôležité najmä hľadiska využívania konvekčného
geotermálneho zdroja. Zdrojom tepla horúca alebo roztavená
hornina, ktorá leží pomerne blízko povrchu. povrchu prejavujú ako horúce pramene vody pa
ry, sírne bahná fumaroly. Charakteristické sú
pre polytermálne hypertermálne oblasti, ich pomerne málo,
— petrotermálne zdroje, ktorých teplotný gradient zemskej kôry
obyčajne oveľa väčší ako priemerný. Nachádzajú sa
spravidla tektonických rozhraniach zemskej kôry blízkosti čin
ných sopiek.
Podľa teploty kvapaliny môžeme konvekčné systémy rozdeliť na:
— nízkoteplotné (pod °C),
— strednoteplotné (90 150°C),
— vysokoteplotně (nad 150°C, teploty dosahujú 240 350°C pri
tlaku 3.
Horúce vulkanické systémy rozdeľujeme magmatické systémy (že
ravá magma blízkosti povrchu Zeme) systémy suchými horúcimi
horninami (vytvárajú ich zväčša stuhnuté okraje magmy).hydrotermálne zdroje, horúcu vodu paru
