Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Treba však odpove
dať otázku, aké technické možnosti energia petroter-
málnych zdrojov využívať. zásade platí, petrotermálne
zdroje nachádzajú ľubovoľnom mieste Zeme.
Ďalej možno konvekčné systémy rozdeliť podľa pomeru vody pary,
obsahu tuhých plynných látok (chemické zloženie), podľa tlaku iných
vlastností, ktoré dôležité najmä hľadiska využívania konvekčného
geotermálneho zdroja.
Hydrotermálne konvekčné systémy charakteristické prenosom tep
la podpovrchových rezervoárov prúdením kvapaliny.
Z geologického hľadiska rozdeľujeme geotermálne zdroje hydro
termálne konvekčné systémy, horúce vulkanické systémy prevažne kon-
dukčné systémy (geologicky stlačené geotermálne systémy). Nachádzajú sa
spravidla tektonických rozhraniach zemskej kôry blízkosti čin
ných sopiek.
Horúce vulkanické systémy rozdeľujeme magmatické systémy (že
ravá magma blízkosti povrchu Zeme) systémy suchými horúcimi
horninami (vytvárajú ich zväčša stuhnuté okraje magmy). Nad ňou leží vrstva
priepustnej horninovej formácie, ktorá obsahuje vodu zväčša atmosfe
rického pôvodu.5 MPa viac).
Podľa teploty kvapaliny môžeme konvekčné systémy rozdeliť na:
— nízkoteplotné (pod °C),
— strednoteplotné (90 150°C),
— vysokoteplotně (nad 150°C, teploty dosahujú 240 350°C pri
tlaku 3. povrchu prejavujú ako horúce pramene vody pa
ry, sírne bahná fumaroly. Vyššie nachádza príkrov nepriepustnej horniny.
Cez pukliny alebo umelé vrty nepriepustnej horniny vychádza horúca
kvapalina pod vysokým tlakom povrch, najmä forme horúcej
vody (kvapalné horúcovodné systémy) alebo podobe pary (parné
alebo suché parné systémy). Zdrojom tepla horúca alebo roztavená
hornina, ktorá leží pomerne blízko povrchu. Charakteristické sú
pre polytermálne hypertermálne oblasti, ich pomerne málo,
— petrotermálne zdroje, ktorých teplotný gradient zemskej kôry
obyčajne oveľa väčší ako priemerný.hydrotermálne zdroje, horúcu vodu paru. Hoci horúce
vulkanické systémy prevyšujú možnosti konvekčných geotermálnych
systémov, ich využitie zatiaľ spojené veľkými ťažkosťami hrani
51
