Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 44 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
3.10 obr. 2. 2.Teplo vnútorných častí Zeme prenáša povrch prevažne kondukciou (vedením).9 apa tepelného toku území ČSSR Izočiary vyznačujú miesta rovnakého tepelného toku : (piati ako pri obr.11. Pretože podmienky prenos tepla závisia od tepelnej vodivosti rôznych nerovnomerne rozdelených geologických štruktúr, tepelný tok povrchu Zeme (je množstvo tepla prechá­ dzajúceho jednotkou plochy jednotku času) pohybuje medzi 0,04 až 0,08 ~2, niektorých oblastiach Zeme oblasti vulkanickej činosti geologických porúch) viac môže dosiahnuť hodnotu až niekoľko “2. Na povrchu Zeme nerovnomerný tepelný tok, ktorý vytvára horizontálne tepelné pole. Jeho grafické znázornenie forme mapy tepelného toku podmienkach ČSSR obr. Obr. Možno charak­ terizovať teplotným gradientom (prírastok teploty hĺbkou jeho hodnota pohybuje rozpätí 0,01 0,05 "1, priemerne 0,03 “'), alebo geotermickým stupňom (vyjadruje hĺbku, pri ktorej teplota zvýši jeho hodnota pohybuje rozpätí 20 až 100 -1, priemerne K-1). 2.9. Medzi teplotným gradientom g, a geotermickým stupňom platí vzťah £, (2. 2.8) Vertikálne teplotné poleje obr. 2.4) ts 46