Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
ťou väčšieho rozsahu, nastávajú straty prírastku biomasy prírodné
recyklačně systémy postupne vyčerpávajú.
Moria
Pre krajiny otvoreným prístupom moriam ekologicky najvhodnej
ším energetickým zdrojom energia akumulovaná moriach.
. Rozah účinkov závisí veľkosti diela,
— využívanie morských vín môže mať nepriaznivé biologické účin
ky vzhľadom zmeny pri premiešavaní vodných vrstiev. Predpokladajú najmä vážne zásahy do
ústia riek, odpady čistenia riečnej vody, vplyv vodných stavieb, tvorba
nánosov, usadenín podobne,
— spôsob prenosu elektrickej energie pevninu môže mať za
nepriaznivých okolností vplyv morskú dopravu,
— vplyvom agresívnych účinkov morskej vody môžu mať niektoré
súčasti technológie pomerne krátku životnosť, čím vzniknú tuhé koro
zívne odpady. Pozitívne
však pôsobia pri stabilizácii morskej hladiny (ako vlnolamy),
— ekologické účinky využívania gradientu slanosti (osmotického
tlaku) nie doteraz známe. Jej využí
vanie neznečisťuje ovzdušie, nezaberá úrodnú pôdu, nevyžaduje zdroje
sladkej vody. morských energetických technológiách však treba
zvážiť ich niektoré účinky životné prostredie urobiť primerané
ekologické opatrenia:
— zamedziť znečistenie mora kvapalnými odpadmi rôznymi che
mikáliami (pracovné látky, chladivá, mastivá),
— pri využívaní tepelných gradientov morí zvážiť možné zmeny
rozloženia teploty slanosti vody okolí elektrárne ich vplyv na
vyparovanie vody, zmenu mikroklímy podmienok pre život mor
ských organizmov. Časom tak môžu vznik
núť ekologicky nevyvážené komplexy, ktoré umelo, väčšinou prísu
nom priemyslových hnojív, udržiavajú rovnováhe. Väčším premiešavaním studenej teplej vody môžu
vzniknúť nové morské prúdy, najmä miestneho významu,
— urobiť ochranné opatrenia proti vnikaniu morskej fauny flóry
do technologických zariadení,
— prílivové elektrárne vplývajú životné prostredie podobne ako
vodné nádrže navyše podmieňujú zmenu režimov prílivu odlivu
okolitého mora. Biomasu teda nie
je vždy možné využívať bez obmedzenia
