Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
jadrovej elektrárne V-2 budujú prvé teplovody pre
zásobovanie Trnavy Piešťan. Uveďme ďalej
ako príklad niektoré riešenia, ktoré znamenajú výrobe esergie prí
nos pre životné prostredie:
— použitie výkonných plynových turbín uzavretých jednookru-
hových cykloch.
S využitím jadrového paliva teplofikačné účely svete
skúsenosti.
425
.
Významné možnosti nepriamej úspory energie intenzívnejšom
využívaní druhotných energetických zdrojov, najmä odpadového tepla
z rôznych technologických procesov. Tým vytvárajú nové
možnosti skvalitnenia budúcich väzieb energetiky životného prostre
dia. Preto jedným hlav
ných smerov znižovania negatívnych ekologických účinkov prostred
níctvom zmien technológii výroby energie musí byť hľadanie no
vých možností technologických premien najmä neobnoviteľných prvot
ných energetických zdrojov druhotné zušľachtené zdroje energie
a zdokonaľovanie termodynamických cyklov.2.2 Netradičné premeny neobnoviteľných prvotných
zdrojov energie
Hoci všetky možnosti zdokonalenia súčasnej technológie premien te
pelnej energie elektrickú nie ešte vyčerpané, ich rezervy, najmä
z ekonomických dôvodov, nie neobmedzené.
S. Ďalšie spôsoby dokonalejších princípoch akumulácie dopra
vy energie, ktoré súčasnej energetike nevyužívajú. Pracovnou látkou hélium ohrievané vysokotep-
lotnom jadrovom reaktore.
Taktiež spotreba vody nároky priestor pre takúto elektráreň by
boli menšie, rovnako ako náklady výrobu elektrickej energie.3. Pri vstupnej teplote turbíny, ktorá je
1200°C, očakáva účinnosť premeny elektrickú energiu %.
V súvislosti nedostatkom uhlia požiadavkami kvalitu život
ného prostredia nás okrem využívania kondenzačných elektrární
na dodávku tepla počíta výstavbou jadrových elektrární odberom
tepla.výroba elektriny tepla (pary, horúcej vody), pri ktorej môžu straty
tepelnej energie klesnúť pod 30%
