Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Pred vyvedením ventilačného komína prechádza ešte
vzduch cez vymieracie plynové nádrže, ktorých rozpadajú krátko
žijúce izotopy dusíka, argónu, chlóru iných prvkov. Cez ventilačný komín však vypúšťajú podľa stanovených
predpisov, ktoré určujú prípustné zloženie, aktivitu povolené vypúš
ťané množstvá daných atmosferických podmienok.
Pri vymieraní plynov vysokou koncentráciou vodíka môže
vytvárať výbušná zmes, ktorá spaľuje obyčajne rekombinátore po
prechode cez filtre vedie ventilačného komína. Poslednou zábranou vzdialenosť jadrovej elektrárne od
obytných lokalít (ochranná zóna). Vzduch vychádzajúci ventilátorov čistí väčšiny
aerosolov dezaktivuje tkaninových, vláknitých, zrnitých kera
mických filtroch filtroch aktívnym uhlím (účinnosť čistenia je
99,9%).
410
. Projekt každého jadrového energetického zdroja
obsahuje podľa stanovených zásad bezpečnosti špeciálne systémy na
zneškodňovanie odstraňovanie rádioaktívnych látok. Ventilačné systémy
môžu byť uzavreté (recirkulačné) alebo otvorené.málpej prevádzke havarijných situáciách systémy riadenia,
regulácie chladenia reaktora, ako záporný teplotný koeficient
reaktivity. Spotreba
ventilačného vzduchu napríklad pre jadrovú elektráreň 1000 MW
niekoľko tisíc hodinu.
V jadrových elektrárňach tlakovodnými reaktormi plynný rá
dioaktívny odpad tvorí vymieracích nádržiach bazénoch, prí
padne pri dezaktivácii rádioaktívnych kvapalín.
Existujú ešte ďalšie technické organizačné opatrenia, ktoré účinne
znižujú možnosť vzniku havarijnej situácie jadrovej elektrárni úni
kom rádioaktivity robia nej extrémne málopravdepodobnú udalosť.
Plynné zvyšky čistení, filtrácii vymieraní rozptyľujú atmo
sfére. otvorenom
systéme vyčistený vzduch vháňa ventilačného komína. kontajnmentu, bo
xov parogenerátorov hlavných cirkulačných čerpadiel, montážnych
priestorov, ochranných priestorov, ako všetkých prístupných
a neprístupných priestorov, kde mohli objaviť rádioaktívne plyny
a aerosoly netesností), vzduch neustále odsáva pomocou ventilač
ného systému.
Mimoriadne dôležitú úlohu prísna predprevádzková pre
vádzková kontrola. uzavretých systé
moch vzduch vracia späť ventilovaných priestorov