Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
2.7.
Napriek určitému spomaleniu rozvoja jadrovej energetiky, XI.
Principiálna technologická schéma elektrárenského bloku reakto
rom typu VVER obr.
9,1 0,85
Výstavba súčasných zamerala najmä tlakovodné reaktory
s pomalými neutrónmi, ktoré ako palivo používajú nízko obohatený
urán, chladivo moderátor tvorí voda pod tlakom. Najväčší význam
42
. Zostáva však dorie
šiť prakticky spôsob ich využitia (pozri 3.
Svetovej energetickej konferencii 1980 prevládal názor, minimál
ne tempá rastu rozvoja jadrovej energetiky kulminujú možno očaká
vaťjej rýchlejší rozvoj.6, prierez obr.8). Palivo reaktore usporiadané palivo
vých elementov (obr. berieme úvahy, že
energetický ekvivalent 0,24 0,36 EJ, môžeme
konštatovať, zásoby ľahkých prvkov, ktoré vhodné ako termojad-
rové palivá, Zemi prakticky nevyčerpateľné. 2. 10'21 deutéria.), výstavbu rýchlych reaktorov, dopra
vu paliva likvidáciu rádioaktívnych odpadov.
Podrobnejšie údaje súčasných uvedené dostupnej odbornej
literatúre (4), (36). Pritom predpokladá realizácia úplného palivo
vého cyklu, ktorý zahŕňa ťažbu surovín, výrobu koncentrátu (U3Os,
T 2), chemickú konverziu, obohacovanie výrobu palivových člán
kov, využitie paliva reaktore, prepracovanie vyhoreného paliva (rege
neráciu, získavanie plutónia atd’. 2.5), ktorých väčšie množstvo spolu vytvára
obsah palivového článku (kazety).Zásoby termojadrových paliv neporovnatelné väčšie ako jadro
vých štiepnych paiiv.
Jadrové palivo reaktoroch môže použiť kovovej forme, vo
forme zliatin kovov, kovovej keramiky, oxidov, karbidov, nitridov,
pokusne tekutej forme.
Zásoby lítia (na výrobu trícia) asi iO71. Voda Zemi obsahuje asi 46
