Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Voda Zemi obsahuje asi 46.), výstavbu rýchlych reaktorov, dopra
vu paliva likvidáciu rádioaktívnych odpadov.5), ktorých väčšie množstvo spolu vytvára
obsah palivového článku (kazety).
Napriek určitému spomaleniu rozvoja jadrovej energetiky, XI.6, prierez obr.
9,1 0,85
Výstavba súčasných zamerala najmä tlakovodné reaktory
s pomalými neutrónmi, ktoré ako palivo používajú nízko obohatený
urán, chladivo moderátor tvorí voda pod tlakom. 2. 2.
Principiálna technologická schéma elektrárenského bloku reakto
rom typu VVER obr.
Svetovej energetickej konferencii 1980 prevládal názor, minimál
ne tempá rastu rozvoja jadrovej energetiky kulminujú možno očaká
vaťjej rýchlejší rozvoj.7.Zásoby termojadrových paliv neporovnatelné väčšie ako jadro
vých štiepnych paiiv. Zostáva však dorie
šiť prakticky spôsob ich využitia (pozri 3. Najväčší význam
42
. 10'21 deutéria. Palivo reaktore usporiadané palivo
vých elementov (obr.
Jadrové palivo reaktoroch môže použiť kovovej forme, vo
forme zliatin kovov, kovovej keramiky, oxidov, karbidov, nitridov,
pokusne tekutej forme.8). Pritom predpokladá realizácia úplného palivo
vého cyklu, ktorý zahŕňa ťažbu surovín, výrobu koncentrátu (U3Os,
T 2), chemickú konverziu, obohacovanie výrobu palivových člán
kov, využitie paliva reaktore, prepracovanie vyhoreného paliva (rege
neráciu, získavanie plutónia atd’. berieme úvahy, že
energetický ekvivalent 0,24 0,36 EJ, môžeme
konštatovať, zásoby ľahkých prvkov, ktoré vhodné ako termojad-
rové palivá, Zemi prakticky nevyčerpateľné.
Podrobnejšie údaje súčasných uvedené dostupnej odbornej
literatúre (4), (36). 2.
Zásoby lítia (na výrobu trícia) asi iO71
