Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
cie konkrétnom prípade určená iba ekonomickým hľadiskom.
Zložitejšia situácia priemyselným odsírením tuhých palív, ktoré je
zatiaľ iba štádiu experimentov. Účinnosť odsírenia najviac avšak tento spôsob je
lacný, iné, vysokoúčinné metódy odsírenia tuhých palív (až %),
ktoré záložené procesoch chemických reakcií extrakcie pro
stredníctvom rôznych roztokov chemikálií, začínajú overovať,
avšak pre neúmerne vysoké náklady zatiaľ nemajú praktický význam.
Pre kotly klasickou konštrukciou spaľovacieho priestoru boli vyvi
nuté aditívne metódy, pre modernejšie kotly spaľovaním fluidnej
vrstve oveľa účinnejšie fluidoaditívne metódy.
Najjednoduchšou metódou odsírovania tuhých palív ich mecha
nické očistenie pyritu suchých alebo mokrých gravitačných sepa-
rátoroch. spaľovacieho priestoru podobne ako pri klasickej
aditívnej metóde pridávajú vhodné absorbenty (najčastejšie mletý vápe-
400
. Odsírovanie plynných palív obyčajne
nie potrebné, pretože nich obsah síry býva malý. Zatiaľ však
skúšajú iba neveľké zariadenia ich prevádzka ešte pomerne drahá.
Zmenou technológie spaľovania môžeme obmedzovať vznik SOxpri
dávaním takej látky spaľovacieho priestoru, ktorá ňom viaže pri
vysokej teplote síru. Tieto moderné
metódy spaľovania tuhých palív fluidnej vrstve majú veľký význam
nielen pri zvyšovaní účinnosti kotlov pri lepšom využívaní málokva-
litných palív, ale poskytujú dôležité možnosti ďalšieho obmedzova
nia vzniku SOx.
Výber vhodných látok, ktoré schopné chemicky viazať procese
spaľovania vznikajúci SOx, obmedzujú najmä ekonomické hľadiská,
ktorým najlepšie vyhovuje vápenec alebo vápno (hydroxid alebo oxid
vápenatý), niekedy dolomit.
V ostatnom čase, najmä súvislosti zvýšením cien ropy, sa
začínajú intenzifikovať výskumné realizačné práce splyňovaní
a skvapalňovaní uhlia ako reálneho smeru ochrany životného prostre
dia SOx (síra uhlia odstraňuje podobným spôsobom ako pri
zušľachťovaní kvapalných palív). niektorých prípadoch, najmä pre malé
ohniská môžu využiť rôzne odpadové vápenné kaly. Týmto smerom uberajú výskumy
najmä krajinách pomerne veľkými zásobami uhlia malými zásoba
mi tekutých plynných palív (napríklad USA NSR). Zlúčenina, ktorá pri tomto procese vzniká, sa
potom odlučuje dymových plynov spolu popolčekom
