Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Pri určovaní najvyššej prípustnej koncentrácie obyčajne neberie
do úvahy skutočnosť, škodliviny prostredí vyskytujú
súčasne, môžu chemicky zlúčiť vytvárať nové, ešte toxickejšie
zlúčeniny. Príkladom napr.najväčšia prípustná krátkodobá koncentrácia NPKm, zistená vo
vzorkách odobratých počas minút,
— najväčšia prípustná priemerná denná koncentrácia NPKd.
Pri stanovení prípustnej koncentrácie škodlivín podobného účinku
pri ich súčasnom výskyte atmosfére odporúča vychádzať nerov
nosti
f (5. vytvorenie fotochemického smogu, kedy
sa atmosfére nachádza zvýšené množstvo ozónu, okysličovadiel
a iných toxických látok.
Dodržiavanie najvyššej prípustnej koncentrácie nevylučuje vznik
ďalších vedľajších škodlivých vplyvov energetiky životné prostredie
(napr.1)
í= NPK,
kde koncentrácia škodlivín podobnými účinkami
(m ”3),
NPK; zodpovedajúce hodnoty najvyššej prípustnej koncentrá
cie týchto látok ~3).
Pre energetiku tejto súvislosti najväčší význam súčasné pôsobe
nie SOx NOx. tienenie slnečného žiarenia, kyslosť zrážok, zmeny klímy, zníže
nie tvorby biomasy).
Tieto fakty ukazujú, pre komplexné zhodnotenie kvality životné
ho prostredia nestačí určiť množstvo škodlivín, ale treba poznať aj
výsledky vzájomného pôsobenia znečisťujúcich látok.
Môže vzniknúť opačný jav, tak, škodlivín vznikajú
neškodné látky. Len takom
prípade sme schopní predvídať všetky neželateľné následky rozpraco
vať ochranné opatrenia.
Stanovenie najvyššej povolenej emisie pre jednotlivé škodliviny
umožňuje energetike presnejšie určiť zodpovednosť jednotlivých
zdrojov znečistení danej oblasti. Napríklad sírovodík znižuje toxicitu ozónu sám sa
mení menej škodlivé zlúčeniny. Pomáha pri vytváraní dokonalej
393
.2
