Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
alebo ukazovatele kvality životného prostredia. Pri stanovení škodlivosti jednotlivých koncentrácií pre zdravie
človeka používajú klasické metódy priemyselnej hygieny experi-
391
.
Východiskom pre realizáciu jednotlivých opatrení však sledovanie
a vyhodnocovanie údajov znečistení informácií iných negatívnych
účinkoch energetiky životné prostredie.
Pobyt človeka prostredí, kde koncentrácia látok menšia ako
najvyššia prípustná koncentrácia, nemá nijaký škodlivý vplyv zdra
vie.
Základom pre ich stanovenie najvyššia povolená hranica negatív
neho pôsobenia, ktorá obyčajne vyjadruje fyzikálnych jednotkách
ich najvyššou prípustnou hodnotou.
Súbor koncepcií, prognóz, plánov, programov realizáciu všetkých
pripravovaných opatrení úseku tvorby ochrany životného prostre
dia nazývame stratégiou tvorby ochrany životného prostredia. nej
vyplývajú realizované opatrenia rôzneho druhu zdravotnícke,
hygienické, organizačné, ekonomické, normatívne, technické techno
logické, územno-technické, prognostické plánovacie, sociálne, vý
chovné iné.
Limity znečistenia životného prostredia môžeme rozdeliť emisné,
imisné, spadové iné limity (teploty, intenzity, rádioaktivity pod. Takýmito ukazovateľ
mi môžu byť napríklad veľkosť záberu pôdy pre výstavbu energetických
objektov, emisné imisné hodnoty škodlivín, veľkosti fyzikálnych polí,
estetické ukazovatele pod. Okrem toho treba poznať
a stanoviť najvyššie prípustné limity negatívnych účinkov limity
najvyššieho prípustného znečistenia.
Najčastejším vyjadrením limitu znečistenia životného prostredia
(najmä atmosféry hydrosféry) najvyššia prípustná koncentrácia
(NPK), vyjadrená hmotnosťou znečisťujúcej látky jednotke objemu
prostredia -3), najvyššia prípustná emisia (NPE), vyjadrená
hmotnosťou znečisťujúcej látky, ktorá emitovaná zdroja jednot
ku času 1). Imisné hodnoty najvyš
šej prípustnej koncentrácie staňovujú základe rôznych vedeckých
výskumov, obyčajne pre každú znečisťujúcu látku osobitne.).
Vo väčšine priemyselne vyspelých krajín popri zdravotnom hy
gienickom hodnotení kvality životného prostredia jedným základ
ných kritérií najvyššia prípustná koncentrácia
