Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Poruchy rovnováhy týchto prírodných procesov
môžu byť krátkodobé (od niekoľkých hodín niekoľko rokov, až
desaťročí vratné zmeny procese samoregulácie prírody dlho
dobé (tu nastávajú nevratné zmeny porušením samoregulačných
procesov, ktoré niekedy nemožno odstrániť ani dodatočným zásahom
človeka).
ímisie znečisťujúcich látok energetických zdrojov takto globál
nom meradle môžu postupne narušovať rovnovážne procesy prírod
ných kolobehoch síry, dusíka, uhlíka, kyslíka vody, prípadne aj
ďalších prvkov látok môžu spôsobiť zmeny klímy podmienok
života celej Zemi.
Zmeny zloženia atmosféry majú vplyv jej priepustnosť pre rôzne
vlnové dĺžky elektromagnetického žiarenia viditeľnej, infračervenej
a ultrafialovej časti spektra.jadrové elektrárne.
Rozsah negatívnych vplyvov životné prostredie môžeme stanoviť
porovnaním skutočných hodnôt prirodzenými hodnotami prírod
nom pozadí.
Ovplyvňovanie odrazových vlastností zemského povrchu zapríčine-
388
. Pri haváriách však môžu vplývať ako potenciálne
zdroje globálneho rádioaktívneho zamorenia biosféry.
Ďalšie zvyšovanie tejto teploty však vyvolalo roztápanie ľadovcov
a dôsledku toho zmenu klímy, rast hladiny morí zmenu albeda
zemského povrchu. doterajšom, vyše storočnom sledovaní priemernej teploty
spodných vrstiev atmosféry však zatiaľ nezistili podstatnejšie odchýl
ky, hoci ostatných desaťročiach registruje jej mierny vzostup.
Antropogénnym vplyvom najviac vystavená atmosféra, sa
prejavuje objektívne merateľných zmenách koncentrácií najmä
tuhých častíc 2(ich hladina neustále rastie), vodných pár tropo-
pauze (ich hladina takisto rastie) ozónu stratosfére (ktorého hladina
klesá). zasa vyvolalo ďalšie oteplenie veľké ekolo
gické problémy obrovských územiach, ktoré boli postupne zapla
vené. Dôsledkom zmien priepustnosti atmosfé
ry môže zmeniť teplota povrchu Zeme (najmä vplyvom skleníkového
efektu).
V týchto súvislostiach hovoríme obyčajne látkovej, tepelnej rá
diologickej kapacite biosféry hľadiska jej nasýtiteľnosti škodlivinami
a poruchami hranicu, ktorou vznikajú iba nevratné zmeny)
