Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Jeho hustota 720 (pri 25°C). Využívajú sa
pritom rôzne metódy.
Pôsobením tepelných neutrónov 238U neštiepi, ale jeho jadro ich
môže zachytiť, čím vzniká umelý, samovoľne rozpadajúci izotop
239U. obohatení sa
transformuje takej chemickej formy, ktorú mať reaktorové
palivo (napríklad ako UO,). prírode nachádza iba jeho izotop 232Th.
Vyťažená ruda úpravovni spracováva formy uránového
koncentrátu U30 8(žltý koláč). Najpoužívanejšími metódami sú: difúzna (využí
vajú rôzne difúzne vlastnosti 235U 238U F6), odstredivková
(v ultracentrifúgach) dýzová (využívajú rôzne hmotnosti molekúl
s izotopmi uránu pri rotačnom pohybe prechode zakrivenou dýzou). laserová).109rokov. neho ďalej postupne mení umelý, prírode nevyskytujú
ci prvok plutónium. Ako umelý, prírode voľne nevyskytujúci prvok,
2400 rokov
oc
2 05rokov
oc
39
.
Vo výskume skúmajú ďalšie metódy (napr.
Pomalými neutrónmi neštiepi. Pred obohatením U30 obohacova-
com závode chemicky spracováva plynný F6.Pre súčasné energetické reaktory používa zväčša málo obohatený
urán. chemicky aktívny vzduchu pokrýva
tmavšou vrstvou oxidov. Čisté tórium mäkký kov podobný olovu, charakteristic
kým strieborným leskom.
Plutónium. Podstatou obohacovacích procesov je
postupné oddeľovanie molekúl 235U F6od molekúl 238U F6. tak najmä dôvodov ohraničených možností jeho využitia
ako plodivého materiálu (nie dispozícii dostatok vhodných reakto
rov). Proces prebieha podľa rovnice
Tórium. jeho jadre však zachytáva neu
trón ďalším rozpadom vzniká postupne umelý izotop 233U
Podiel tória súčasnej spotrebe jadrových palív však zatiaľ mini
málny.
Tórium prvým rádioaktívnym prvkom radu aktinidov polčasom
rozpadu 14,5
