Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
vybíjacej
prevádzke obiehajúci roztok chloridu roztopí časť hydrátu chlóru,
pričom zasa vzniká voľný plynný chlór. Ide konkrétne dvoj- trojmocné chloridy
železa chrómu, medzi ktorými prebieha elektrochemický dej
Fe3+ r2+ Fe2+ r3+ (4.2. aku
mulátore chlór ako hydrát chlóru pri asi 9°C zamŕza. Teoretické hustoty energie Zn—C1 reagentov okolo
700 kg- Pri nabíjaní rozkladá cirkulujúci roztok chloridu zi-
nočnatého.
Články Redox
Systém skladovania elektrickej energie Redox, ktorý vyznačuje dl
hou životnosťou nízkymi nákladmi, bude začiatku využívať
najmä izolovaných lokalitách zásobovaných elektrickou energiou zo
slnečných, príp. Chlór reaguje pozinkovanou
grafitovou elektródou chlorid zinočnatý pretláča elektrický prúd
cez spotrebič. Ich
princíp objavil roku 1811 Humphry. veterných elektrární.
Všetky kovové elektródy (aj olovenom akumulátore) časom roz
kladajú.
Podstatou tohto systému sekundárny elektrochemický článok,
v ktorom reagujú navzájom dve látky dokonale rozpustné oxidovanej
a redukovanej forme.
Proces smerom doprava nastáva pri vybíjaní článku smerom doľa
va pri jeho nabíjaní. Grafitové elektródy však vydržia bez porušenia 1400 nabíja
cích vybíjacích cyklov počas štyroch rokov. Zinok usadzuje zápornej grafitovej elektróde ako
kovový. Výhodou tohto systému stabilita grafitových platní. Avšak silnú exotermickú
reakciu medzi zinkom chlórom zatiaľ nepodarilo technicky zvlád
nuť. vyvinutí väčších jednotiek
a dosiahnutí vyššej účinnosti mal systém Redox zabezpečiť sklado
vanie elektrickej energie mimo špičky jej využitie čase zvýšenej
spotreby.
Chlór tvorí plynovú bublinu, ktorá kladnej elektródy vystupuje
a prúdi spolu cirkulujúcim roztokom chloridu zinočnatého. Obidve soli vstupnom oxidačnom stupni sú
separátne rozpustené vode premena ich chemickej energie na
elektrickú nastáva článku inertnými uhlíkovými elektródami, odde-
348
.6).Veľké nádeje dnes vkladajú zinkovo-chloridových batérií
