Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 32 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
V štiepnychjadrových reakciách nastáva hmotnostný defekt priemer­ ne 3,55 10~28kg jedno rozštiepené jadro 235U. Reagujúce nuklidy preto zahrievajú extrémne vysokú teplotu spolupôso­ benia extrémnych tlakov (energii 0,022 zodpovedá teplota 1,1 GK, prah udržania jadrovej syntéznej reakcie MK). Rozpad vzbudeného jadra 235U môže prebiehať viac ako tridsiatimi 34 . Reťazový štiepny proces udržiava neutrónmi, ktoré uvoľňujú pri štiepení. 10“28. 2. 109)2= 3,2. Napríklad syntézu jadier deutéria trícia potrebná energia 0,022 (0,14 MeV). Prechodom neutrónov cez moderátor ich rýchlosť zmen­ ší vznikajú spomalené neutróny. Ich kinetická energia vhodná napríklad pre štiepenie 235U pomerne malá, iba 10~9pJ (0,025 eV). (0,3. V procese jadrového štiepenia musí byť ťažký nuklid excitovaný na vyššiu energiu, aby mohol rozštiepiť. '11J 32pJ (~200M ) Uvoľnená energia rozložená jednotlivé nositele, vyjadruje aj tab. Každý štiepiteľný ťažký nuklid charakteristický oblas­ ťou energií neutrónov, pri ktorej exitácia rozštiepenie jadra naj­ pravdepodobnejšie.kde zmena hmotnosti systému, ktorom prebieha jadrová reakcia (hmotnostný defekt) (kg), c rýchlosť svetla 0,3 1). Táto energia zodpovedá teplote prostredia °C, preto sa takéto neutróny nazývajú tepelné. jeden rozpad sa uvoľňuje taktiež priemerne 2,5 neutrónov, ktoré schopné štiepiť ďalšie jadrá. Napríklad rozštiepenie jadra 235U potrebná exitačná energia 0,93 (5,8 MeV). Podmienky pre vznik udržanie riadenej jadrovej reakcie zabez­ pečujú dvojakým spôsobom.10. Priemernému hmotnostnému úbytku ekvivalentná ener­ gia A£235 3,55. Preto zvýšenie pravdepodobnosti záchytu neu­ trónu štiepiteľnými jadrami pri niektorých typoch reakcií používajú moderátory. procese jadrovej syntézy musia mať jadrá ľahkých prvkov dostatočnú kinetickú energiu to, aby prekona­ li vzájomné elektrostatické odpudivé sily. Pretože majú energiu niekoľko desiatok (niekoľko MeV), nazývajú rýchly­ mi neutrónmi