Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 32 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Priemernému hmotnostnému úbytku ekvivalentná ener­ gia A£235 3,55. Podmienky pre vznik udržanie riadenej jadrovej reakcie zabez­ pečujú dvojakým spôsobom. Preto zvýšenie pravdepodobnosti záchytu neu­ trónu štiepiteľnými jadrami pri niektorých typoch reakcií používajú moderátory. V procese jadrového štiepenia musí byť ťažký nuklid excitovaný na vyššiu energiu, aby mohol rozštiepiť. '11J 32pJ (~200M ) Uvoľnená energia rozložená jednotlivé nositele, vyjadruje aj tab. Každý štiepiteľný ťažký nuklid charakteristický oblas­ ťou energií neutrónov, pri ktorej exitácia rozštiepenie jadra naj­ pravdepodobnejšie. Ich kinetická energia vhodná napríklad pre štiepenie 235U pomerne malá, iba 10~9pJ (0,025 eV).kde zmena hmotnosti systému, ktorom prebieha jadrová reakcia (hmotnostný defekt) (kg), c rýchlosť svetla 0,3 1). 109)2= 3,2.10. Napríklad rozštiepenie jadra 235U potrebná exitačná energia 0,93 (5,8 MeV). V štiepnychjadrových reakciách nastáva hmotnostný defekt priemer­ ne 3,55 10~28kg jedno rozštiepené jadro 235U. Pretože majú energiu niekoľko desiatok (niekoľko MeV), nazývajú rýchly­ mi neutrónmi. procese jadrovej syntézy musia mať jadrá ľahkých prvkov dostatočnú kinetickú energiu to, aby prekona­ li vzájomné elektrostatické odpudivé sily. jeden rozpad sa uvoľňuje taktiež priemerne 2,5 neutrónov, ktoré schopné štiepiť ďalšie jadrá. 2. Táto energia zodpovedá teplote prostredia °C, preto sa takéto neutróny nazývajú tepelné. Napríklad syntézu jadier deutéria trícia potrebná energia 0,022 (0,14 MeV). Rozpad vzbudeného jadra 235U môže prebiehať viac ako tridsiatimi 34 . Prechodom neutrónov cez moderátor ich rýchlosť zmen­ ší vznikajú spomalené neutróny. Reagujúce nuklidy preto zahrievajú extrémne vysokú teplotu spolupôso­ benia extrémnych tlakov (energii 0,022 zodpovedá teplota 1,1 GK, prah udržania jadrovej syntéznej reakcie MK). Reťazový štiepny proces udržiava neutrónmi, ktoré uvoľňujú pri štiepení. (0,3. 10“28