Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Reagujúce
nuklidy preto zahrievajú extrémne vysokú teplotu spolupôso
benia extrémnych tlakov (energii 0,022 zodpovedá teplota 1,1 GK,
prah udržania jadrovej syntéznej reakcie MK). Pretože
majú energiu niekoľko desiatok (niekoľko MeV), nazývajú rýchly
mi neutrónmi. Reťazový štiepny
proces udržiava neutrónmi, ktoré uvoľňujú pri štiepení. Preto zvýšenie pravdepodobnosti záchytu neu
trónu štiepiteľnými jadrami pri niektorých typoch reakcií používajú
moderátory. 2. Táto energia zodpovedá teplote prostredia °C, preto sa
takéto neutróny nazývajú tepelné.
Podmienky pre vznik udržanie riadenej jadrovej reakcie zabez
pečujú dvojakým spôsobom. Prechodom neutrónov cez moderátor ich rýchlosť zmen
ší vznikajú spomalené neutróny.
Rozpad vzbudeného jadra 235U môže prebiehať viac ako tridsiatimi
34
. jeden rozpad sa
uvoľňuje taktiež priemerne 2,5 neutrónov, ktoré schopné štiepiť
ďalšie jadrá. '11J 32pJ (~200M )
Uvoľnená energia rozložená jednotlivé nositele, vyjadruje aj
tab. Napríklad rozštiepenie jadra
235U potrebná exitačná energia 0,93 (5,8 MeV). 10“28. Každý štiepiteľný ťažký nuklid charakteristický oblas
ťou energií neutrónov, pri ktorej exitácia rozštiepenie jadra naj
pravdepodobnejšie. Napríklad syntézu jadier
deutéria trícia potrebná energia 0,022 (0,14 MeV). 109)2= 3,2.
V procese jadrového štiepenia musí byť ťažký nuklid excitovaný na
vyššiu energiu, aby mohol rozštiepiť. Priemernému hmotnostnému úbytku ekvivalentná ener
gia
A£235 3,55. procese jadrovej syntézy musia mať
jadrá ľahkých prvkov dostatočnú kinetickú energiu to, aby prekona
li vzájomné elektrostatické odpudivé sily.kde zmena hmotnosti systému, ktorom prebieha jadrová
reakcia (hmotnostný defekt) (kg),
c rýchlosť svetla 0,3 1). Ich kinetická energia vhodná
napríklad pre štiepenie 235U pomerne malá, iba 10~9pJ
(0,025 eV).
V štiepnychjadrových reakciách nastáva hmotnostný defekt priemer
ne 3,55 10~28kg jedno rozštiepené jadro 235U. (0,3.10
