Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Mali prispieť tomu, aby jadrová fúzia rýchlo významnej
miere prispela pokrytiu svetových potrieb energie. Energia štiepenia, ktorú
produkuje štiepny proces hybridnom plášti, umožňuje znížiť požado
vaný energetický výťažok fúzie hybridnom reaktore. tak predpo
klad, hybridný reaktor mohol byť vyvinutý skôr ako čistý fúzny
reaktor, zdá byť reálny.
Podstata hybridného reaktora tom, fúznu reakciu obklopuje
plášť množivého materiálu, takže neutróny fúzie premieňajú množi-
vé izotopy 232Th 233U 238U 239Pu. Táto možnosť rozšíreného využitia svetových zásob
jadrových palív môže pomôcť pri odstraňovaní očakávaného nedostat
ku jadrových palív koncom storočia, ktoré spôsobí široké využívanie
ľahkovodných reaktorov. Vzhľadom túto
skutočnosť môže hybridný reaktor pracovať ako veľmi sľubný zdroj
paliva, pretože vyrába palivo pre štiepne reaktory alebo trícium pre
fúzne reaktory.
Existujúce štúdie naznačujú, jeden hybridný reaktor môže vyrobiť
jadrové palivo zásobovanie ľahkovodných reaktorov porovnateľ
ného výkonu.
Na základe doterajších výskumov vplyvu hybridných reaktorov na
budúci vývoj jadrovej energetiky možno urobiť tieto závery:
— pokiaľ ide zásoby uránu, treba dať prednosť hybridným reakto
rom, ktoré množia svoje vlastné trícium majú nízky koeficient výroby
energie plášti.
V ostatnom čase venuje pozornosť predovšetkým hybridným reak
torom ako potenciálnemu účinnému spôsobu výroby štiepneho pali
va.
Kým nie dispozícii dostatočný počet reaktorov produkujúcich
trícium, úbytok zásob uránu, súvisiaci množením trícia mimo hybrid
288
.
Vysoká intenzita štiepenia rýchlymi neutrónmi vedie pomerne
veľkému množeniu týchto neutrónov systéme.Systémy syntéza— delenie možno rozdeliť na:
— hybridné systémy plášti termojadrového reaktora prebieha
štiepny proces),
— symbiózne systémy plášti termojadrového reaktora hromadí
štiepny materiál bez procesu štiepenia),
— systémy spracovania odpadov (prebytok neutrónov využije na
premenu odpadov štiepnych reaktorov)
