Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 273 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Tokamaky novšej generácie postavené sovietskom T-10 americ­ kom PLT projektované parametre, ktoré majú umožniť nulovú energetickú bilanciu. Zariadenie T-15 (obr. Stabilitu plazmy Tokamaku vyjadruje koeficient označovaný ako zásoba stability q (3. Základné fyzikálno-technické charakteristiky niektorých soviet­ skych Tokamakov uvedené tab. európsky Tokamak JET, japonský JT-60 a francúzsky TORUS 2. /predstaviteľmi tejto generácie predovšetkým sovietsky -15, de­ monštračný termojadrový reaktor Tokamak DTRT, sovietsky T-20, americký TFTR (TCT) čiastočne DOUBLET III, ako niektoré ďalšie zariadenia, ako napr. Tokamak teda systém toroidálnou konfiguráciou udržujúceho magnetického poľa, kde toroidálnu zložku magnetického poľa vytvára­ jú poloidálne prúdy vonkajších cievkach poloidálne magnetické pole zasa tvorí toroidálny prúd tečúci plazm ou/ Tokamak pracuje v kvázistacionárnom režime. vyčerpanej prstencovej vákuovej ná­ doby napustí pracovný plyn hustotou asi 1018m “3. Prúdom okolo plyn zahreje teplotu asi keV. Tento prúd súčasne nahrieva plazmu dôsledku jej ohmického odporu.7. Injekcia sa používa zároveň dodávanie paliva počas reakcie. 3. Plazma tvorí sekundárnu časť transformátora.14) R Bp Tento koeficient vyjadruje, koľko obratov dĺžke torusu musí urobiť siločiara, kým uzavrie sama seba.8.rom. dosiahnutie potrebnej teploty okolo lOkeV treba použiť doplnkový ohrev, najvý­ hodnejšie injekciou neutrálnych atómov deutéria trícia. Prvé Tokamaky potvrdili hypotézu, termojadrová reakcia nich bude mať kvázistacionárny charakter umožnili študovať vplyv mag- netohydrodynamickej nestability. skončení reak­ cie toroidálne pole zruší produkt reakcie, stabilný izotop 4He sa odčerpá.85) predstavuje zložitý inžiniersko-fyzikálny komplex veľkým objemom plazmy, výkonnými systémami doplnko­ 275 . 3