Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Maximálna hodnota tepel
ného zaťaženia steny daná prípustným oteplením steny. Podľa novších výskumov však predpokladá
menšie tepelné zaťaženie. 3. Pri
Pw vychádza podľa pôvodných výpočtov stena nióbu
s hrúbkou 0,25 cm.
Polomer steny
Použime označenie podľa obr.82 Priečny rez reaktorom toroidálnej geometrie
R veľký polom torusu, polom er, hrúbka plášťa radiálnom smere, hrúbka cievok agnetu
v radiálnom smere, vzdialenosť hlavnej osi torusu agnetu, rc
212
.8.82.
Tepelné zaťaženie steny
Určujeme ako pomer výstupného tepelného výkonu reaktora plo
che steny uzavierajúcej plazmu (prvá stena). 3. Definujme výkon jednotky objemu
reaktora ako pomer výkonu 2nrJPw pripadajúci element dĺžky
/ prvej steny, zodpovedajúci elementu objemu toroida n(rw s)21.11)
n(rw s)21
Obr.
Potom
Pá ~lK (3.Rozmery reaktora jeho výkon závisia obyčajne vlastností mate
riálov, ktoré tvoria plášť reaktora, nie vlastností plazmy
