Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Výsledný
produkt fermentácie metán veľmi vhodná látka energetické
využitie.
Pevné látky podobné drevenému uhliu.
V tomto období často využívajú zariadenia fermentáciu odpa
du poľohospodárstva. Odpad fermentačných procesov možno vhodne využiť poľno
hospodárstve ako hnojivo. tony
organického materiálu získame teda asi 200 horľavého plynu.
Ďalším spôsobom spracovania organického materiálu vodíkové
splynovanie. Výhodou
fermentácie je, dokáže spracovať biologický materiál obsahujúci veľa
vody. známa produkcia vodíka účin
kom niektorých baktérií. Táto premena súvisí nie
koľkými ďalšími, ktorých spoločným cieľom vyrobiť vodík ako vhod
né palivo pre spaľovanie.
Nevýhodou fermentácie jej malá intenzita výroby (ide dlhodobý
proces veľkými nárokmi výrobný priestor).
Ďalší spôsob úpravy organického produktu ]qfermentácia.).
Získaný plyn vysokú výhrevnosť asi _3. ČSSR tento spôsob energetickej
premeny odpadu veľký záujem, pričom existujú hotové zariadenia
produkujúce metán.
Pri pyrolýze získavané plyny obsahujú všeobecnosti vodík, oxid
uhoľnatý, metán, etán, acetylén. tony
organického materiálu možno vyrobiť asi 300 400 plynu. Proces prebieha pri tlakoch okolo MPa teplotách
okolo 450 prítomnosti katalyzátorov. Dve tretiny získaného plynu horľavé. Ľahko dokážeme skvapalniť transportovať. Olejové zlúčeniny málo zastúpené. Fermentácia pritom prebieha pri normál
nych tlakoch teplotách (15 °C). Vodík však možno vyrobiť základe fotochemic
kých fotobiologických procesov. Rozhodujúcou pre zloženie
výsledných produktov pracovná teplota pyrolýzy. Uvažuje rozdeliť proces fotosyntézy rast
linách tak, aby výsledkom neboli rôzne zložité organické látky, ale
246
. Pri
fermentácii vznikajú okrem metánu ďalšie produkty 02, vodík, rôzne
tuky, alkoholy pod.získavanie metanolu, terpentínu iných látok. Ešte dnes týmto
spôsobom vyrába prevažné množstvo benzolu. Pri 900 vzniká
viac vodíka metánu ako pri 500 °C.
O výhodách nevýhodách vodíkového hospodárstva pojednáva iná
kapitola knihy. Získané látky ďalej spracováva
jú energetické účely, najmä spaľovaním
