Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 244 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Získaný plyn vysokú výhrevnosť asi _3. tony organického materiálu získame teda asi 200 horľavého plynu. Dve tretiny získaného plynu horľavé. Výhodou fermentácie je, dokáže spracovať biologický materiál obsahujúci veľa vody. O výhodách nevýhodách vodíkového hospodárstva pojednáva iná kapitola knihy. Pri 900 vzniká viac vodíka metánu ako pri 500 °C. Fermentácia pritom prebieha pri normál­ nych tlakoch teplotách (15 °C). Pri pyrolýze získavané plyny obsahujú všeobecnosti vodík, oxid uhoľnatý, metán, etán, acetylén. Ďalším spôsobom spracovania organického materiálu vodíkové splynovanie. Nevýhodou fermentácie jej malá intenzita výroby (ide dlhodobý proces veľkými nárokmi výrobný priestor). Rozhodujúcou pre zloženie výsledných produktov pracovná teplota pyrolýzy. Ľahko dokážeme skvapalniť transportovať.). Odpad fermentačných procesov možno vhodne využiť poľno­ hospodárstve ako hnojivo. Získané látky ďalej spracováva­ jú energetické účely, najmä spaľovaním. Vodík však možno vyrobiť základe fotochemic­ kých fotobiologických procesov. V tomto období často využívajú zariadenia fermentáciu odpa­ du poľohospodárstva. známa produkcia vodíka účin­ kom niektorých baktérií.získavanie metanolu, terpentínu iných látok. Uvažuje rozdeliť proces fotosyntézy rast­ linách tak, aby výsledkom neboli rôzne zložité organické látky, ale 246 . tony organického materiálu možno vyrobiť asi 300 400 plynu. Pevné látky podobné drevenému uhliu. ČSSR tento spôsob energetickej premeny odpadu veľký záujem, pričom existujú hotové zariadenia produkujúce metán. Pri fermentácii vznikajú okrem metánu ďalšie produkty 02, vodík, rôzne tuky, alkoholy pod. Olejové zlúčeniny málo zastúpené. Výsledný produkt fermentácie metán veľmi vhodná látka energetické využitie. Proces prebieha pri tlakoch okolo MPa teplotách okolo 450 prítomnosti katalyzátorov. Táto premena súvisí nie­ koľkými ďalšími, ktorých spoločným cieľom vyrobiť vodík ako vhod­ né palivo pre spaľovanie. Ešte dnes týmto spôsobom vyrába prevažné množstvo benzolu. Ďalší spôsob úpravy organického produktu ]qfermentácia