Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
V tomto období často využívajú zariadenia fermentáciu odpa
du poľohospodárstva. Výsledný
produkt fermentácie metán veľmi vhodná látka energetické
využitie. Výhodou
fermentácie je, dokáže spracovať biologický materiál obsahujúci veľa
vody. Táto premena súvisí nie
koľkými ďalšími, ktorých spoločným cieľom vyrobiť vodík ako vhod
né palivo pre spaľovanie. tony
organického materiálu získame teda asi 200 horľavého plynu. Olejové zlúčeniny málo zastúpené. Pri 900 vzniká
viac vodíka metánu ako pri 500 °C.
Nevýhodou fermentácie jej malá intenzita výroby (ide dlhodobý
proces veľkými nárokmi výrobný priestor).
Pri pyrolýze získavané plyny obsahujú všeobecnosti vodík, oxid
uhoľnatý, metán, etán, acetylén.
Pevné látky podobné drevenému uhliu. Ľahko dokážeme skvapalniť transportovať. Získané látky ďalej spracováva
jú energetické účely, najmä spaľovaním.
Získaný plyn vysokú výhrevnosť asi _3. Dve tretiny získaného plynu horľavé. ČSSR tento spôsob energetickej
premeny odpadu veľký záujem, pričom existujú hotové zariadenia
produkujúce metán. Fermentácia pritom prebieha pri normál
nych tlakoch teplotách (15 °C). Proces prebieha pri tlakoch okolo MPa teplotách
okolo 450 prítomnosti katalyzátorov. Ešte dnes týmto
spôsobom vyrába prevažné množstvo benzolu.získavanie metanolu, terpentínu iných látok.). Odpad fermentačných procesov možno vhodne využiť poľno
hospodárstve ako hnojivo.
Ďalší spôsob úpravy organického produktu ]qfermentácia. Vodík však možno vyrobiť základe fotochemic
kých fotobiologických procesov. tony
organického materiálu možno vyrobiť asi 300 400 plynu. Rozhodujúcou pre zloženie
výsledných produktov pracovná teplota pyrolýzy. Pri
fermentácii vznikajú okrem metánu ďalšie produkty 02, vodík, rôzne
tuky, alkoholy pod.
O výhodách nevýhodách vodíkového hospodárstva pojednáva iná
kapitola knihy. Uvažuje rozdeliť proces fotosyntézy rast
linách tak, aby výsledkom neboli rôzne zložité organické látky, ale
246
. známa produkcia vodíka účin
kom niektorých baktérií.
Ďalším spôsobom spracovania organického materiálu vodíkové
splynovanie
