Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Účinnosť premeny slnečného žiarenia chemickú energiu prostred
níctvom rastlín nie vysoká, dosahuje iba spôsobené tým,
že:
244
. Konečným výsledkom rastlinný materiál
rôzneho druhu.)
Priebeh fotosyntézy veľmi zložitý, pričom skladá dvoch typov
reakcií:
— vlastných fotochemických procesov, pri ktorých energia
fotónu mení chemickú energiu forme NADPIT (redukovaný
nikotínamidadenindinukleotidfosfát) forme univerzálneho prená
šača energie živých bytostiach ATP (adenozintrifosfát),
— ďalších chemických reakcií, ktorými redukuje synteti
zujú cukry nich odvodené ďalšie organické látky. Takto ročne vzniká 1010 ton uhlíka. výrobou vodíka, alkoholu, metanolu
z rastlín pod.syntéza. Nevyhnutné komponenty priebeh fotosyntézy sú: voda,
oxid uhličitý, svetlo teplo.
Spájaním molekúl jednoduchých cukrov dostávame zložité cukry,
škroby pod. dostaneme C6H 120 vzorec glukózy. Táto energia môže neskôr využiť rôznym spôso
bom energetické účely, napr., ktoré osvedčenými palivami.
(V atmosfére asi 1012 ton uhlíka viazaného forme oce
ánoch približne 1013 ton.
Fotosyntetickú reakciu môžeme predstaviť jednoduchosti takto:
n H20 svetlo (CH20 2
Pri tejto reakcii anorganické materiály premenia organický
materiál (CH20 )n.
Listy rastlín dokonalým slnečným kolektorom. Využitie fotobiologických procesov energetické
účely bude vyžadovať nové prístupy zásahy takej citlivej oblasti,
ako genetika živých organizmov. Musíme však zdôraz
niť, ľustvo súčasnej situácii nemôže dovoliť využívať taký vzácny
pôdny fond energetické ciele tohto druhu, pretože účinnosť fotosyn
tézy veľmi malá. Dokážu premeniť
tepelnú energiu slnečného žiarenia kvalitatívne vyššiu formu -
chemickú energiu.
Na fixáciu jedného uhlíkového atómu treba najmenej fotónov
s vlnovou dĺžkou 700 nm
