Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Listy rastlín dokonalým slnečným kolektorom. Dokážu premeniť
tepelnú energiu slnečného žiarenia kvalitatívne vyššiu formu -
chemickú energiu. Nevyhnutné komponenty priebeh fotosyntézy sú: voda,
oxid uhličitý, svetlo teplo., ktoré osvedčenými palivami. výrobou vodíka, alkoholu, metanolu
z rastlín pod.)
Priebeh fotosyntézy veľmi zložitý, pričom skladá dvoch typov
reakcií:
— vlastných fotochemických procesov, pri ktorých energia
fotónu mení chemickú energiu forme NADPIT (redukovaný
nikotínamidadenindinukleotidfosfát) forme univerzálneho prená
šača energie živých bytostiach ATP (adenozintrifosfát),
— ďalších chemických reakcií, ktorými redukuje synteti
zujú cukry nich odvodené ďalšie organické látky. Využitie fotobiologických procesov energetické
účely bude vyžadovať nové prístupy zásahy takej citlivej oblasti,
ako genetika živých organizmov.
Účinnosť premeny slnečného žiarenia chemickú energiu prostred
níctvom rastlín nie vysoká, dosahuje iba spôsobené tým,
že:
244
.
Spájaním molekúl jednoduchých cukrov dostávame zložité cukry,
škroby pod.syntéza.
Fotosyntetickú reakciu môžeme predstaviť jednoduchosti takto:
n H20 svetlo (CH20 2
Pri tejto reakcii anorganické materiály premenia organický
materiál (CH20 )n.
Na fixáciu jedného uhlíkového atómu treba najmenej fotónov
s vlnovou dĺžkou 700 nm. Musíme však zdôraz
niť, ľustvo súčasnej situácii nemôže dovoliť využívať taký vzácny
pôdny fond energetické ciele tohto druhu, pretože účinnosť fotosyn
tézy veľmi malá.
(V atmosfére asi 1012 ton uhlíka viazaného forme oce
ánoch približne 1013 ton. dostaneme C6H 120 vzorec glukózy. Konečným výsledkom rastlinný materiál
rôzneho druhu. Táto energia môže neskôr využiť rôznym spôso
bom energetické účely, napr. Takto ročne vzniká 1010 ton uhlíka
