Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Berú úvahy dva spôsoby orientácie geostacionárnej slnečnej
elektrárne:
— kolektorová plocha kolmá rovinu rovníka, nie teda stále
kolmá dopadajúce slnečné žiarenie (zachytí asi energie),
— kolektorová plocha natáča kolmo slnečné žiarenie. zásobovanie odľahlých zariadení elektrickou
energiou).
Využitie fotovoltických článkov zemskom povrchu nenaráža iba
na ekonomické problémy. využitím fotovoltického
javu možno počítať malých energetických zariadeniach najmä pre
špeciálne účely (napr.
Oveľa priaznivejšie pracovné podmienky slnečná elektráreň
umiestnená geostacionárnej dráhe. Slnečné elektrárne zemskom povrchu teda vyžadujú akumulá
ciu energie, zhoršuje tak nepriaznivú ekonomickú bilanciu
zariadenia.Stavba veľkých elektrární fotovoltickými článkami nie dnes
v žiadnom prípade ekonomicky efektívna. Veľmi nepriaznivá zimná bilancia slneč
ného žiarenia. 3. (Zachy
tenie slnečnej energie môže byť maximálne, ale kolektorová plocha
potrebuje orientačný systém vyhľadávanie polohy Slnka. Počas dňa
intenzita ožiarenia kolíše nuly asi '2, pričom jej
časový priebeh nepravidelný veľkej miere náhodný charak
ter.
Prvý projekt orbitálnej slnečnej elektrárne vypracoval Glaser (33).)
V tab. horizontálnu plochu uloženú zem
skom povrchu dopadá priemerne asi 220 slnečnej energie,
pričom rovníkových oblastiach asi 330 “2, strednej
Európe len asi 120 ”2.5 uvedené výhody nevýhody orbitálnej pozemskej
slnečnej elektrárne. zime našich podmienkach intenzita ožiarenia
horizontálnej plochy asi ~2, lete asi 250 ~2.
Okrem tohto projektu existujú viaceré ďalšie, ktoré okrem kon
štrukčných detailov líšia najmä:
— využitím fotovoltických článkov alebo termodynamických pro
cesov premenu slnečnej energie elektrickú energiu (niekedy sa
počíta využitím termo- fotoemisného javu),
. Slnečná konštanta
(1 353 “2) mení iba veľmi málo vplyvom vzdialenosti Zem—
Slnko (asi %), pričom zatienenie slnečnej elektrárne Zemou počas
roka nepatrné (0,8 %)
