Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Na
1 200 majú drsný povrch, preto vzdialené seba približne
15 mm.
Základné zariadenie reaktora rozmiestnené vnútri sférického
. Zníženie špecifického zaťaženia ak
tívnej zóny umožňuje používať palivové články väčším ako doteraz
používaným priemerom dĺžkou aktívnej časti 500 mm.
Napríklad západonemecký projekt firmy KWU založený vyso
kom koeficiente reprodukcie pri súčasnej technológii niektorými vy
lepšeniami (obr.nové prvky konštrukčných riešeniach snahou ďalšie zvýšenie
spoľahlivosti bezpečnosti plynom chladených rýchlych reaktorov.20 Dispozičné usporiadanie reaktorovne podľa projektu raftw erke Union
1 pohon kom presora, horúca vetva, satelitná nádoba, nosná konštrukcia žeriavu, oceľový plášť
kontejnm entu, betónová ochranná obálka, nádoba reaktora, parogenerátor, pom ocný výmenník
tepla, kom presor, lapač úlom kov aktívnej zóny
Projekt predpokladá zníženie špecifického výkonu aktívnej zóny na
úkor koeficientu reprodukcie, ktorý úrovni aktívnej zóny PWR,
čo podstatne zjednodušuje zabezpečenie spoľahlivého odvodu tepla
najmä pri havarijných situáciách. Zväčšenie priemeru palivového článku zníži náklady aktív
nu zónu, počet kaziet tým súvisiaci prestoj reaktora pri výmene
paliva.20). 3. dru
hej strane však teplota chladiva vchode reaktora znížila na
245 °C, umožnilo znížiť tepelnú izoláciu nádoby reaktora znížiť
výkon cirkuláciu chladiva.kg~', umožnilo
zvýšiť maximálnu teplotu obalu palivového článku 725 °C. 3.
Obr.
Stredné vyhorenie ohraničené 50M d
