Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Mechanizmus tohto procesu zložitý. Pri spojení vysokého tlaku vysokým špecifickým objemovým
výkonom vznikali však bezpečnostné problémy. rozboru vyplýva, reaktorovej nádobe predpätého
betónu možno zabrániť veľkému zníženiu tlaku integrovanom pri
márnom okruhu možno všetkých podmienok zabezpečiť bezpeč
né chladenie aktívnej zóny.
V primárnom okruhu plynom chladeného rýchleho množivého reak
tora komerčnej veľkosti bude používať hélium. Ďalšou nevýhodou nutnosť vyrovná
vania tlaku potreba odvodu plynov paliva pri rýchlom znížení tlaku.
— pomerná jednoduchosť konštrukcie,
— vyšší koeficient reprodukcie vzhľadom tvrdšie spektrum neut
rónov,
— použitie neabsorbujúceho nerádioaktívneho chladiva, uľahču
je prístupnosť prevádzku,
- spoľahlivé technické bezpečnostné opatrenia, pretože chladivo
je chemicky inertné nenastáva ňom zmena fázy.
Na rozdiel rýchleho reaktora chladeného sodíkom, palivové
články plynom chladeného rýchleho reaktora (GCFR Gas Cooled
Fast Reactor) pôsobí veľký tlak chladiva, ktoré môže spôsobiť defor
máciu obalu palivového článku vtedy, nemá priamy kontakt pali
vom. Tieto problémy sa
uspokojivo vyriešili vyvinutím tlakovej nádoby reaktora predpätého
betónu.
Potenciálne výhody plynom chladených rýchlych množivých reakto
rov. výskume tejto problematiky intenzívne
pracuje ZSSR. navrhla zodpovedajúca hrúbka obalu, defor-
147
.
Potenciálne nevýhody týkajú vysokého tlaku špecifického obje
mového výkonu, odvodu zvyškového tepla prípade rýchleho (ale
riadeného) zníženia tlaku vysokej hodnoty čerpacej práce (asi %
čistého elektrického výkonu).nom chladené množivé reaktory (GBRA). Neskôr tejto skupine
pridali USA Japonsko. Deformácia určená
charakteristikami materiálu, ktorý podstatne mení pri ožiarení rých
lymi neutrónmi. Vysoký prevádzkový
tlak tomto okruhu (9— MPa) umožní dostatočne vysoký špecifický
objemový výkon, ktorý bude súlade vysokým koeficientom repro
dukcie
