Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Stavbou reaktora
Super Phenix zostáva Francúzsko pri integrálnej koncepcii rýchlych
reaktorov (obr.MW. Jej vnútorný
priemer hrúbka výška Používa ako sekundárny
kontejnment obopína všetky jadrové zariadenia.
Vzhľadom veľké rozmery konštrukčných uzlov, predovšetkým reak
torovej nádoby priemerom bol rad komponentov zhotovený
v montážnej hale, postavenej neďaleko reaktora. Slúži ako
pomocný systém odvod zvyškového tepla. roku 1979 reaktor odstavený pre netesnosti
v primárnom okruhu.
Každá budova obsahuje časť jednej sekundárnej slučky. spodnej časti táto „obálka” vytvorená bezpeč
nostnou nádobou, ktorá úplne obklopuje reaktor privarená hor
nej platni.
144
.
Primárny kontejnment tvorí „obálka” okolo reaktora vnútri
reaktorovej budovy. Štyri budovy par
ných generátorov umiestnené radiálne mimo reaktorovej budovy.
Čerpadlá primárneho sodíka skúšajú Francúzsku, čerpadlá
sekundárneho sodíka medzivýmenníky tepla vyrábajú Taliansku. lete 1980 boli reaktorová (vonkajšia) nádoba
a dvojitá (vnútorná) nádoba prenesené kontejnmentu. Parné generátory elek
trárni Super Phenix oveľa väčšie 750 MWt) ako pri reaktore
Phenix majú inú konštrukciu delené moduly MWt.
Z technickej koncepcie úspešného reaktora Phenix vychádza jad
rová elektráreň Super Phenix výkonom 1200 MWe. Palivové články dosiahli vysoké vyhorenie bez
vážnejšieho poškodenia. Proti reaktoru
Phenix ponorný chladič umiestnený primárnom sodíku. Horná časť uzatvorená oceľovým valcovým bubnom
a uzatváracou kopulou.
Reaktorová budova tvar valca oceľobetónu.
Veľmi dobré skúsenosti získali jadrovou elektrárnou Phenix
s výkonom 260 MWe.
Konštrukcia medzivýmenníkov tepla vychádza skúseností, ktoré sa
získali pri oprave komponentov reaktore Phenix. rekordne krátkom čase výstavby rokov)
bola uvedená prevádzky roku 1973 období 1974/75 dosiahla
koeficient využitia Ako zistilo chemickou analýzou vybratých
palivových článkov, súčiniteľ reprodukcie 1,16 vyšší, ako teore
ticky predpokladalo. 3.17)
