Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Dôležité hľadisko pri návrhu aktívnej zóny vyplýva nových po
znatkov tečení ožiareného materiálu, odlišného tečenia spôsobené
ho vysokou teplotou. Tepelná závislosť efektu napúchania môže byť niektorom
rozsahu teplôt pozitívna inom negatívna. Vplyv žiarenia mechanické vlastnosti je
pri rýchlych reaktoroch podstatne vyšší ako pri reaktoroch tepelnými
neutrónmi. Na
jednej strane pokračujú výskumné práce vynaložením prostriedkov,
ktoré podstatne prevyšujú európske meradlá, druhej strane boli
programy prototypu reaktora CRBR (Clinch River Breeder Reactor)
a projekty ďalších reaktorov zastavené Carterovou vládou.
142
.
Spektrum neutrónov podľa absorpčnej schopnosti materiálu naj
bližšom okolí palivového článku mäkkšie alebo tvrdšie, ovplyvňuje
(spätným vplyvom hustotu štiepenia) teplotu jednotlivých miest
článku.
Skúšobná prevádzka ukázala spoľahlivú prácu zariadenia systé
mov všetkých režimoch prevádzky, umožní budúcnosti zdoko
naliť technológiu konštrukciu elektrární rýchlymi reaktormi. konštrukčného hľadiska návrhu aktívnej
zóny dôležité predovšetkým dvojrozmerné (radiálne) deformácie
tyčových palivových článkov. Deformácie palivových článkov, spôsobené na-
púchaním materiálu, závisia tak dávky neutrónov, ako teploty. Reaktor BN-600 tomto smere len málo líši od
reaktora BN-350.boli geometrické koeficienty reaktivity všetkých okolností definova
né prípustných medziach. Dôsledkom toho sú
neskôr veľmi zložité trojrozmerné deformácie palivových článkov, kto
ré majú nevratný charakter.
Situácia okolo množivých reaktorov USA komplikovaná.
"^Počas projektu reaktora BN-600 konštatovalo, iba veľmi ťažko
možno zvýšiť objemový podiel paliva zloženia aktívnej
zóny reaktora. Táto podmienka vystupuje popredia
najmä pri priestore veľmi stiesnenej tepelne radiačné extrémne
zaťaženej aktívnej zóne rýchleho reaktora, kde môžu pomerne malé
deformácie palivových článkov spôsobiť neprípustné zmeny reaktivity
a vážnu haváriu. Minimálne trvalé deformácie palivových článkov
a konštrukčných dielov aktívnej zóny potrebné zabezpečenie
spoľahlivej výmeny paliva
