Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 133 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Radiačná tepelná záťaž okolia nebude väčšia; skôr menšia ako pri súčasných tepelných reaktoroch. Uplatňuje „walk—away safety”, obrazne povedané, operátor opustil elektráreň, zostala bezpečnom stave. Litera­ túra uvádza nasledujúce pozadie hľadiska rádioaktívnych exhalácií: mazutová elektráreň FBR—PWR uhoľná elektráreň. Pokiaľ ide o radiačnú situáciu objekte okolí, zisťované hodnoty aktivít expo­ zícií hlboko pod normami. Toto správanie uľahčuje ovládanie; hypo­ tetickom prípade pri zlyhaní automatiky umožňuje rozvážne ručné zásahy riadenia atď. Tepelná záťaž okolia je podstatne menšia vplyvom vyššej tepelnej účinnosti; pre rovnaký elek­ trický výkon množstvo tepla uvoľňovaného okolia 1/4 1/3 menšie (obr. Pri povolení výstavbe prevádzke vyhoveli realizované elektrárne bezpečnostným kritériám požiadavkám kladeným súčasné tepelné reaktory všeobecne hodnotené ako rovnako bezpečné.nastalo, jeho dôsledky možno riešiť zabudovanými ochrannými nádo­ bami, — veľká rezerva medzi nominálnou výstupnou teplotou sodíka a teplotou varu sodíka, ktorá môže brať úvahy hranicu ohrozenia celistvosti povlaku palivového elementu ako primárnej ba­ riéry pre štiepne produkty, — uzavretie primárneho sodíka jednej nádobe jednoduchého tva­ ru. 3. Pri porušení celistvosti tejto nádoby zabezpečuje ochranná nádoba bezpečný stav reaktora odvedenie zvyškového tepla normálnymi prostriedkami, — možnosť dochladzovania aktívnej zóny pri odstavovaní reaktora samovoľnou konvekciou dostatočnou tepelnou kapacitou, takže ope­ rátor pri súčasnej poruche hlavných systémov odvodu tepla auto­ matiky dostatok času uviesť chodu záložné zariadenie, — dynamické charakteristiky reaktora, ktoré spôsobujú „lenivé” správanie elektrárne, potvrdzované všetkými prevádzkovateľmi de­ monštračných prototypov.13). Využitie rýchlych množivých reaktorov spojené prepracováva­ 135 . Napríklad jadrová elektráreň Super Phénix budovaná iba prímorské­ ho mesta Lyonu, ktoré milión obyvateľov