Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Využitie rýchlych množivých reaktorov spojené prepracováva
135
. Uplatňuje „walk—away safety”, obrazne
povedané, operátor opustil elektráreň, zostala bezpečnom
stave. Litera
túra uvádza nasledujúce pozadie hľadiska rádioaktívnych exhalácií:
mazutová elektráreň FBR—PWR uhoľná elektráreň.
Pri povolení výstavbe prevádzke vyhoveli realizované elektrárne
bezpečnostným kritériám požiadavkám kladeným súčasné tepelné
reaktory všeobecne hodnotené ako rovnako bezpečné. Toto správanie uľahčuje ovládanie; hypo
tetickom prípade pri zlyhaní automatiky umožňuje rozvážne ručné
zásahy riadenia atď. Napríklad
jadrová elektráreň Super Phénix budovaná iba prímorské
ho mesta Lyonu, ktoré milión obyvateľov. Pri porušení celistvosti tejto nádoby zabezpečuje ochranná nádoba
bezpečný stav reaktora odvedenie zvyškového tepla normálnymi
prostriedkami,
— možnosť dochladzovania aktívnej zóny pri odstavovaní reaktora
samovoľnou konvekciou dostatočnou tepelnou kapacitou, takže ope
rátor pri súčasnej poruche hlavných systémov odvodu tepla auto
matiky dostatok času uviesť chodu záložné zariadenie,
— dynamické charakteristiky reaktora, ktoré spôsobujú „lenivé”
správanie elektrárne, potvrdzované všetkými prevádzkovateľmi de
monštračných prototypov. Radiačná tepelná záťaž okolia nebude
väčšia; skôr menšia ako pri súčasných tepelných reaktoroch.nastalo, jeho dôsledky možno riešiť zabudovanými ochrannými nádo
bami,
— veľká rezerva medzi nominálnou výstupnou teplotou sodíka
a teplotou varu sodíka, ktorá môže brať úvahy hranicu
ohrozenia celistvosti povlaku palivového elementu ako primárnej ba
riéry pre štiepne produkty,
— uzavretie primárneho sodíka jednej nádobe jednoduchého tva
ru.13). 3. Pokiaľ ide
o radiačnú situáciu objekte okolí, zisťované hodnoty aktivít expo
zícií hlboko pod normami. Tepelná záťaž okolia je
podstatne menšia vplyvom vyššej tepelnej účinnosti; pre rovnaký elek
trický výkon množstvo tepla uvoľňovaného okolia 1/4 1/3
menšie (obr
