Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Výsledky výskumu
a vývoja ostatné obdobie možno zhrnúť nasledujúco:
Vodíkovo-kyslikové palivové články možno technicky realizovať.
Elektráreň elektrochemickými palivovými článkami zemný plyn sa
skladá troch hlavných podsystémov:
— zariadenia spracovanie paliva,
— energetickej sekcie batérií vodíkovo-kyslíkových palivových
článkov,
— zariadenia úpravu elektrickej energie. Ich účinnosť dosahuje
50 dostatočne vysoká pri čiastočnom zaťažení. dostupných známych procesov premeny
131
.Pokračovanie tab. 3.2
Palivo Okysličovadlo
Elektrolyt
Teplota
Výkon Použitie Výrobca
H:
a uhoľný plyn
vzduch :
stabilizovaný
s ,
100 výkonný
zdroj
Westing-
house
3.
Majú vysokú spoľahlivosť prijateľnú životnosť.
Vodíkovo-kyslíkové palivové články, použité ako elektrochemické
generátory projekte APOLLO, preukázali (na rozdiel konvenč
ných zdrojov elektrickej energie) pri všetkých letoch kozmických lodí
svoju spoľahlivosť vhodnosť hľadiska objemu hmotnosti vý
znamne prispeli splneniu programu výskumu povrchu Mesiaca.4 Použitie palivových článkov ich perspektíva
Aj keď palivové články vyvíjajú vyše 140 rokov, podstatnejšie
úspechy docielili najmä ostatných rokov.
Z hľadiska energetiky zaujímavé využitie vodíkovo-kyslíkových
článkov programe TARGET, ktorého cieľom využívanie zemného
plynu elektrochemických generátoroch pre rozptýlenú výrobu elek
trickej energie. Program TARGET, ktorý začal 1967 pôvodne
hľadal civilné využitie článkov vyvinutých pre program APOLLO, sa
rýchlejšie začal rozvíjať najmä „energetickej kríze” 1973.
V zariadení spracovanie paliva mení zemný plyn plynnú zmes
vodíka oxidu uhličitého.2
