Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Pre články použiteľné podmienkach Zemi treba vychádzať
z iných koncepcií iných požiadaviek. 3.2. To, vodíkovo-kyslíkový
článok ako odpad vodu (asi 0,5 litra kWh), bolo kozmickom
priestore pre posádku kozmickej lode vítané.
ELEKTROLYT/ I0N
Obr.2H2+ 4H20 (3.2. Ako elektrolyt
sa používa obyčajne KOH.
124
. Voda, ktorá vzniká Zemi, spôsobuje však
v palivovom článku komplikácie spojené jej odstraňovaním.19)
Celkovú reakciu môžeme zapísať rovnicou
0 2H2 (3.20)
Vzniknutá voda musí palivového článku odvádzať.8 Vodíkovo-kyslíkový palivový článok kvapalným elektrolytom (roztok H)
Vo vývoji týchto palivových článkov treba vidieť dva rôzne smery.
Naproti tomu vývoj palivových článkov pre použitie Zemi sa
ukázal vzhľadom očakávanie zložitejší, nákladnejší náročnejší na
čas. Voda použila umý
vanie, pitie chladenie.
Napríklad USA stanovili celkom jednoznačný cieľ: vyvinúť pre
kozmickú loď palivový článok princípe kvapalného vodíka kyslíka
s malou hmotnosťou, pričom nebral ohľad náklady. Vodíkovo-
-kyslíkové palivové články, ktoré použili projekte APOLLO sa
ukázali ako spoľahlivé, čím významnou mierou prispeli splneniu úloh
prieskumu povrchu mesiaca ľudskou posádkou
