Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Podľa dohodnutej definície štandardná vodíková elektróda
E° 0,0 definovaná ako potenciál reverznej vodíkovej elektródy
v roztoku vodíkových iontov prijednotkovej aktivite (aH+ atmosfé
rickom tlaku vodíka. Ak
teda poznáme elektródové potenciály jednotlivých elektród, môžeme
určiť veľkosť znamienko elektrochemického potenciálu článku.Potom platí, že
E Ea
Absolútny potenciál jednej elektródy však nedá merať priamo, ale
môže merať proti referenčnej elektróde, ktorá zvolená ako nulový
potenciál. Potenciál
danej elektródy potom rovná potenciálu článku zloženého tejto
elektródy štandardnej vodíkovej elektródy pri rovnakej teplote.1.
Štandardné potenciály niektorých elektród, ktoré možno použiť
v palivových článkoch, uvedené tab.
Potom pre potenciál reakcie vodíkovej elektródy platí
H H,
2
pričom možno napísať, že
R T
Eh aH+------- ln/Vb (3.2. ilustráciu uvedieme príklad.11)
F 2F
a pre štandardnú vodíkovú elektródu
je keď aH+ p„2= 1
Potenciály všetkých elektród vzťahujeme potenciál štandardnej
vodíkovej elektródy, ktorý konvenčne považujeme nulový.
Využitie týchto hodnôt potenciálov pri konštrukcii palivových
článkov veľmi užitočné preto, rozdiel potenciálov použitých
elektród dáva teoretický maximálny potenciál, ktorý možno získať
v palivovom článku. Osobitným dru
hom palivového článku vodíkovo-kyslíkový článok, kde kladnej
120
. 3
