Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Vzhľadom spôsob premeny uhlia možno procesy skvapalňovania
rozdeliť procesy deštrukcie procesy syntézy.
Procesy deštrukcie vyznačujú štiepením akrom olekulárnej
štruktúry uhlia vzniku nižšiemolekulárnych, kvapalných alebo piyn-
ných fragmentov vysokom olekulárneho zvyšku. Postavené bolo rámci program u
„diaľkový prenos transform ovanej jadrovej energie” zariadení
EVA Ií, ADAM dem onštrovala realizovvateľnosť tejto metódy vo
veľkom meradle. a
riadenie obsahuje zväzok rúrok. Vodík potrebný na
tvorbu kvapalných podielov privádza vonkajších zdrojov alebo sa
využíva vodík spracovávaného uhlia. Priemyslový význam Fischerova—Tropschova syntéza
a etanolová syntéza. 3.
Procesy syntézy charakterizované úplným rozpadom uhoľnej
štruktúry plynné produkty splynovaním uhlia kyslíkom, vodnou
parou syntézou upravenej zmesi požadované chemické
zlúčeniny.
Koncom roku 1981 uviedlo skúšobnej prevádzky veľké experi
mentálne zariadenia EVA 11— ADAM II, postavené firmou Lurgi.
112
.7) podarilo jar 1979 úspešne dem onštrovať cirkulačnú
prevádzku.Pri spustení cyklu diaľkového prenosu energie EVA ADAM I
{obr. keď potrebné teplo zatiaľ nepochádza vysokote-
plotného reaktora, dosiahlo pri predpokladaných param etroch tech
nologického tepla HTR (teplota hélia 950 °C, tlak Pa) vyrobiť viac
ako 000 plynu hodinu.1.
3. procesov deštrukcie mož
no zaradiť nasledujúce technologické postupy:
— katalytickú hydrogenáciu prítomnosťou rozpúšťadla,
— katalytickú hydrogenáciu bez prítom nosti rozpúšťadla,
— nepriam hydrogenáciu zmesi uhlia rozpúšťadla,
— pyrolýzu.3 Skvapalňovanie uhlia
V krajinách veľkými zásobami uhlia začína usilovne pracovať na
vývoji nových technológií výroby kvapalných palív uhlia.
Toto úsilie však zatiaľ výrazne neprejavilo výrobe syntetických
kvapalných palív priemyslovom meradle
