Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
8) sekundárnych reakcií (3. ňom prvýkrát uskutoční využitie jadrového tepla
z procese splynovania uhlia. l-' (3.Proces parnom splynovačom zariadení, ktorý skladá hlavnej
reakcie (3.12)
Podstatná časť tepla, dodaného uvedenej zmesi plynov, spotrebuje
na túto chemickú reakciu (reformovanie) zostáva vytvorených
plynoch (H2, CO). l-1 (3. Chemic
110
. Hlavné param etre pre proto
typové zariadenie určené najmä typom rozmermi kom ponentov
tepelných výmenníkov splynovacích jednotiek, ktoré majú byť odskú
šané.10), endotermic-
ký technologické teplo dodáva HTR.1.1.1.11)
C 165 kJ.
Princíp diaľkového prenosu energie založený tejto úvahe:
Ak dodá zmesi etánu vodnej pary teplo, nastávajú medzi
jednotlivými zložkami nasledujúce chemické reakcie:
C 3H2 206 kJ. Komerčným využitím tohto
systému bude transform ácia jadrovej energie chemicky viazanú
energiu pom parného reforméra EVA transport energie forme
syntetického plynu veľké vzdialenosti metanizačných staníc
ADAM výrobu pary.1.1. prototypovom zariadení byť dem onštrované spom enu
té vodíkové parné splynovanie uhlia. Okrem toho termochemický
reverzibilný cyklus typu EVA-ADAM bude dem onštrovať kombináciu
reformovania para/m etán metanizáciu.9) (3.
Ešte pred komerčným zavedením tepla jadrového paliva pre tech
nologické procesy NSR plánovaná výstavba prevádzka pokusné
ho závodu. Pri spätnej reakcii (metanizácii) plynu na
pôvodné látky H20 reakčné teplo uvoľní môže ďaleko od
jadrových zdrojov tepla poskytnúť spotrebiteľom. Studený reformovaný plyn možno bez tepelných strát dopra
vovať ľubovoľne veľkú vzdialenosť spotrebiteľovi potrubím po
dobne ako zemný plyn. táto plynová zmes reakcii opäť ochladí na
teplotu okolia, jej energetický obsah bude proti stavu pred reform ova
ním vyšší. spätne zreago-
vaný plyn studenom suchom stave odvádza späť jadrovej elek
trárne, vytvorí uzavretý plynový okruh energetický cyklus. Vyrobený metán bude potom dopravovať
späť reformačného procesu
