Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Pre názornosť môžeme fluidnú vrstvu
realizovať jednoduchom modeli. Sklený valec jednom konci
uzatvorí poréznou priečkou roštom. rošt nasypeme vrstvu častíc
tuhej látky (piesok, uhoľný prach). začneme pomaly cez rošt fúkať vrstvy
fluidizačným médiom, vzduchom, vzduch bude pretekať nepohyblivou
vrstvou najskôr bez jej ovplyvnenia. Tento jav možno graficky plynulo
í
s
Obr. začiatku šesťdesiatych rokov objavuje
prvé fluidné ohnisko firmy Lurgi spaľovanie nízkovýhrevných tu
hých palív. Fluidizačným médiom
môže byť kvapalina alebo plyn. 3.1 Schéma fluidnej vrstvy
102
.1).spaľovanie čiernych antracitických uhoľných prachov. Koncom šesťdesiatych rokov začína národný podnik
Č Dukla pod obchodným označením Duklafluid vyrábať fluidné
ohniská vyvinuté ÚVP Běchovice. 3. vzrastajúcim množstvom prete
kajúceho média, teda vzrastajúcou vstupnou rýchlosťou vrstvy,
stúpa úmerne tlaková strata. teplovodných
kotlových jednotkách.
Vznik vlastnosti fluidnej vrstvy
Základom fluidného javu vznášanie častíc tuhej látky dynamickým
pôsobením pretekajúceho fluidizačného média. Súčasne
pokračujú iných krajinách výskumné vývojové práce, smerujúce
k uplatneniu tejto techniky spaľovania pri parných, príp. Tlakový rozdiel medzi priestorom
pod roštom nad hladinou vrstvy meriame vhodným diferenčným
tlakom erom (obr
