Elektrotechnika 1 Václav Klepl

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

V učebnom texte sa preberajú základné poznatky, zákony a použitie jednosmerného a striedavého prúdu, elektrostatiky a elektromagnetizmu, opisuje sa elektrická meracia technika s návodmi na praktické cvičenia, oznamovacia technika a výboje v plynoch. Kniha je určená pre priemyselné školy strojnické všetkých špeciálnych smerov so štvorročným a trojročným štúdiom.

Vydal: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry Bratislava Autor: Václav Klepl

Strana 74 z 310

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
VNO A Ak rovnomerne zväčšujeme napätie medzi doskami kondenzá­ tora, zväčšuje rovnomerne intenzita elektrostatického poľa a elektrická indukcia. Preto je veľmi nebezpečné, izolanty obsahujú vzduchové bublinky alebo ak medzi vrstvam izolantov alebo medzi izolantom vodičmi vrstvy vzduchu. P KY Príklad Ako namáhané dielektrikum kondenzátora hrúbky 0,5 mm, ak kondenzátor pripojený napätie 1000 V? [K 106V/m] Príklad Kondenzátor dielektrikom 0,1 prerazil pri napätí U 500 Aká veľká bola elektrická pevnosť dielektrika? [K 106V/m] 76 . Ak dielektrikum zložené niekoľkých vrstiev izolačných materiálov rozličnou dielektrickou konštantou, rozdelí celkové namáhanie jednotlivé izolanty tak, najviac nam áhaný izolant najmenšou dielektrickou konštatnou. ateriály malou dielektrickou konštantou majú spravidla malú prieraznú elektrickú pevnosť, ako napríklad vzduch, takže ľahko prerazia. Hovoríme, nastalo e (prerazenie) . Pri určitom stupni namáhania elektrón niektorého atómu vzdiali svojho jadra tak daleko, príťažlivé pôsobenie jadra ho neudrží pôvodnej dráhe elektrón prejde ako vodiči do zväzku susedných atómov dalej kladnej doske. Takto vytvorená vodivá cesta nezanikne; naopak, prúd elek­ trónov otepľovaním dielektrika zväčšuje, poruší izolant, čím vytvorí trvale vodivá cesta. Intenzita elektrostatického poľa, pri ktorej dielektrikum pre­ bije (prepočítaná hrúbku m), udáva ako jeho á p kV/m. Prierazná elektrická pevnosť nie nijakou konštantou ate­ riálu ako dielektrická konštanta, ale pri každej látke závisí jej hrúbky teploty, ďalej tvaru elektród (vodičov) doby trvania namáhania