ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 92 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Značnejšie zvýšenie účin­ nosti parného agregátu možno dosiahnuť v kombinácii spaľovacou turbínou. Tepelná hustota ht (j," -'k -2] -t O kde tepelný príkon danej oblasti [G -1]. Hustota zastavania danej oblasti h* % -LO pričom zastavaná plocha oblasti [ha]. Straty konden­ záciou pary straty netesnosťou vratného kondenzátového potrubia nového 1 skorodovaného 100 Spo­ treba materiálu primárne parné potrubie, vratné kondenzátové potrubie príslušen­ stvo udáva tonách ocele kilometer tepelnej siete približne lineárne závislá od priemeru parného potrubia. Ekonomické ukazovatele sú rovnaké pre parné vodné tepelné siete. Straty média vznikajú čias­ točnou kondenzáciou pary primárnom potrubí (najmä pri nábehu odstavovaní siete) netesnosťou siete. Oblasti hustotou 150 nie vhodné pre ústredné zásobovanie teplom teplárne. Tepelné straty parných tepelných sieťach bývajú pri sieťach vysokou dobou využitia (priemyslové) pri sieťach nízkou dobou využitia (bytovo- -komunálne). Znižujú použitím tepelnej izolácie, ktorej druh hrúbka volí podľa zásad hospodárneho návrhu hrúbky izolácie. CSST 3350 Ondera— Rajčok hospodárnosť pri výrobe elektrickej ener­ gie dosahovanie najvyššej účinnosti premeny vstupnej formy energie elektrá­ renskom energetickom procese formu elektrickej energie (/ekonomika energetiky). Je prvoradá požiadavka pri projekto­ vaní prevádzke zariadení získavanie elektrickej energie, veľmi významná najmä štátoch, ktoré nie bohaté na primárne zdroje energie.hospodárnosť spotreby tepla kondenzáciou pary primárnom parnom potrubí, ako ochladzovaním vratného kondenzátu. Parné tepelné siete hospodárnejšie ako vodné pri súčas­ nej dodávke tepla pre priemysel bytovo - -komunálny sektor. parných elektrárňach zväčšovaním jednotkového ­ konu výrobných agregátov, čiže zvyšovaním ich účinnosti (dnes rádovo len zlomky percent), pri veľkých jednotkách použitím parných napájačiek znižovanie vlastnej spotreby elektrickej energie, čím vylúčia dve fázy premien energie energetickom procese ušetria straty pri premene mechanickej energie hlavnej turbíny na elektrickú generátore pri premene elek­ trickej energie mechanickú elektromo­ tore napájačky. Ďalšími ukazovateľmi ovplyvňujúcimi hos­ podárnosť spotreby tepla klimatické pomery miesta, dispozícia budovy, typ domu a spotreba teplej úžitkovej vody. Spotreba tepla skladá spotreby tepla vykurovanie, vetranie spotreby . Gróh lit. Pri získavaní elektrickej energie možno hospodárnosť zvyšovať napr. Hustota osídlenia h0 [osôb ha-1] J- O kde počet obyvateľov danej oblasti, P celkové plocha danej oblasti [ha]. Hospodárnosť treba sledovať každej fáze výrobného procesu, lebo prispieva k znižovaniu nákladov /náklady výrobu elektrickej energie) umožňuje väčšiu do­ dávku elektrickej energie siete pri daných zdrojoch.: 92 hospodárnosť spotreby tepla súhrn ukazovateľov, základe ktorých možno posúdiť spotrebu tepla (/hospodárnosť teplá­ renskej sústavy). Odberová hustota hodb [GJ -'] kde množstvo tepla dodané rok do tepelnej siete [GJ r-1], l dĺžka tepelnej siete bez prípo­ jok [m]. Parné tepelné siete sa musia použiť pri veľkých výškových rozdie­ loch tepelnej siete. až 20 nižšia ako pri vodných tepelných sieťach rovnakého výkonu. Parky jazerá plochy nezapočítavajú. Sú hustota osídlenia, hustota zastavania, tepelná hustota, odberová hustota,podiel budov s ústredným vykurovaním pod. Počet budov ústredným vykurovaním kde jBu počet budov ústredným vyku­ rovaním, B —celkový počet budov oblasti. Najnižšia hodnota pre zásobovanie teplom z teplárne r-1 alebo 1. Na zásobovanie teplom teplární je výhodná taká oblasť, ktorej prevládajú radové domy najmenej troma podlažiami