Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Pri deformovaní pružného telesa pôsobiace
sily rastú úmerne jeho deformáciou samo
zrejme podľa princípu akcie reakcie rastú
aj vnútorné sily, ktoré snažia zabrániť
vnútenej deformácii. /hmotnostnému schodku),
alebo úplne (pri anihilácii častíc antičastíc).
Uvedené druhy elektrární priemysel
ne overené, účinnosť premeny energie nich
je vysoká hoci naďalej vyvíjajú,
technologický postup premeny energie nich
sa podstate nemení.oi súmerný
skratový prúd čase 0,01 s.
Podľa prírodných zdrojov energie vstupu
júcich technologického procesu premeny
energie elektrárni rozlišujú elektrárne
tepelné, vodné jadrové /tepelná elektráreň,
/vodná elektráreň, /jadrová elektráreň). Hromadné
budovanie týchto elektrární závisí eko
nomických faktorov, prípadne niektoré
typy ešte štádiu overovania výskumu. sila spôsobí svo
jom smere všeobecne deformáciu podľa
Hookovho zákona bude vykonaná práca
A kň2l2, elastická energia deformovaného
telesa bude IcÓ2/ teda táto energia
priamo úmerná štvorcu deformácie —
koeficient úmernosti).
. Považuje j
ušľachtilejšiu, schopnú všestranne slúžiť
ľudstvu.
Elastická energia ako forma fmechanickej
energie mnohostranne prakticky využíva. Veda dokázala, túto pokojo
vú energiu možno využiť, alebo čiastočne
(pri jadrových reakciách štiepenia syntézy
atómových jadier uvoľňuje energia
ekvivalentná tzv. Gene
rátory vyrábajúce elektrickú energiu najčas
tejšie poháňa turbina.
práca potrebná natiahnutie hodinového
pera prejaví ako prírastok jeho elastickej
energie, ktorá potom spotrebuje pohon
hodinového stroja.: 28, 75, 88, 89
elastická energia forma /potenciálnej
energie nahromadenej pružne deformova
nej sústave. Tvoria rozhodujúcu
časť elektrární svete. Hmota nestráca, mení
sa len jej forma (látka) inú formu (pole),
{/štiepenie atómového jadra). Hozza
elektráreň súbor stavebných, strojo
vých elektrotechnických zariadení, rade
ných účelne sebou, umožňujúci premenu
rôznych druhov energie energiu elektrickú
(/elektroenergetika). Podľa neho ani
hmotnosť, ani energia nemenia nezávisle
od seba, ale naopak zmena jednej veličiny
vyvoláva priamo úmernú zmenu veličiny
druhej, pričom koeficientom úmernosti je
druhá mocnina rýchlosti svetla Objekt
nachádzajúci pokoji (rýchlosť 0)
má energiu m0o2, kde pokojová
hmotnosť.
Elektrická energia ľahko prenášať
a všestranne využívať.
OSÍ. Vývojovým typom elektráreň
s priamou premenou tepelnej energie na
elektrickú, založená využití magnetohy-
drodynamického javu /magnetohydrodyna-
mický princíp premeny energie).elektráreň
ekvivalencia energie otnosti zákon
vyjadrujúci súvislosť hmotnosti energie
objektov matematicky formulovaný Einstei
novým vzťahom medzi hmotnosťou energiou
(/energia).
Hodnotu ekvivalentného skratového prú
du možno zistiť /skratových kriviek.
Energia nevzniká úkor hmoty, ale iba
sa mení jednej formy energie inú (po
kojová žiarivú).' 0411 Krútelová
I,it.
Keďže ekvivalentný skratový prúd Ike
namáha všetky zariadenia rozvodní, treba
ich podľa jeho veľkosti dimenzovat te
pelné ličinky. Napr.
Počíta alebo podľa vzťahu
I ^
Ike i2dí
f J
0
pričom doba trvania skratu okam
žitá veľkosť skratového prúdu, alebo podľa
iného známeho vzťahu
I kso,oi
kde konštanta výpočet ekvivalent
ného skratového prúdu kso.
Tento zákon vzťahom mc2 vyjadruje
súčasne zákon zachovania hmotnosti zá
kon zachovania energie. Hozza
ekvivalentný skratový prúd fiktívny
stály /skratový prúd, ktorý počas trvania
skratu vyvinie také isté množstvo tepla ako
časovo premenný skratový prúd. Prem ena inýeh dru energie na
elektrickú ustavične rozširuje podiel
jej spotreby celk ovej spotreby energie sa
považuje ukazovateľa civilizačnej vyspe
losti štátu.
V menšej miere výrobu elektrickej
energie využíva teplo zemského jadra (teplo
podzemných prameňov horúcich plynov),
energia vetra slnečné teplo (/geotermická
elektráreň, veterná elektráreň, slnečná elek
tráreň).
Využívajú pružné deformácie látok tu
hých, kvapalných plynných (fenergia
stlačeného vzduchu). Pri deformovaní pruž
ného telesa vonkajšie sily konajú prácu,
ktorá mení potenciálnu elastickú ener
giu pružne deformovaného telesa
