ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 398 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Nepružný rozptyl je analogický endotermickej reakcii ­ žaduje určitú prahovú energiu neutrónu, prevyšujúcu energiu vzbudenia rozptyľu­ júceho jadra najnižšiu hladinu. Zachytenie neutrónu sprevádzané delením jadra možno prakticky pozorovať len pri najťažších jadrách. Pre väčšinu jadier zachytenie neutrónu na­ sledovným rozštiepením jadra proces veľmi málo pravdepodobný. Zachytením neutrónu vytvorením zlo­ ženého jadra môže dochádzať jadrovým premenám, pri ktorých vznikajú rádio- nuklidy rozličným polčasom premeny.-str.: 90, 94, 100, 117 .záchranný hák 398 druhej funkcie musí byť splnená podmienka, že signál výstupe musí byť úmerný pomeru signálu odchýlky zadanej hladine výkonu, byť úmerný hodnote An/íi0 (p. Zachytenie neutrónu s nasledujúcim uvoľnením častíc možné, len väzbová energia uvoľňujúcej sa častice menšia ako energia vzbudeného stavu jadra. Pretože doba života vzbudeného zloženého jadra hľadiska experimentálnej techniky nemerateľné malá, zachytenie neutrónu a nasledujúca premena vzbudeného zlože­ ného jadra pokladajú obyčajne jediný proces. 397), Kostovský záchranný hák izolovaná tyč zakon­ čená pružným hákom, určená odtiahnutie postihnutého človeka dosahu elektrického napätia; patrí /bezpečnostného vystro­ jenia rozvodne. aktivačná energia veľká, pravdepodobnosť delenia malá. Použije iba tom prípade, ked ne­ možno iným spôsobom dostatočne: rýchlo prerušiť prívod ohrozeného miesta. Takto vytvorené zložené jadro nie je stabilný útvar čase 10~u 10~16s prechádza nižšieho energetického stavu, a bud vyžiarením fotónu uvoľnením protónu, príp* neutrónu, bud rozštiepením na niekoľko (obyčajne dve) nových jadier. Hoci proces delenia pre väčšinu jadier hmotnostným číslom 100 je exotermický, rozpadu jadra zabraňuje veľká potenciálové bariéra. obr. Len pri najťažších jadrách malou aktivaônou energiou môže zachytenie rozštiepením konkurovať pro­ cesom pružného nepružného rozptylu, príp. Účinný prierez takýchto jadrových reakcií prejavuje pri zodpovedajúcich energiách neutrónov ostré maximá, rezonancie, ktoré možno veľmi dobre vyjadriť Breittovýin-Wigne- rovým vzorcom. Podmienka uvoľnenia neutrónu zloženým jadrom tohto hľadiska splnená pre ľubovoľnú energiu zachyteného neutrónu. Energia, ktorú treba jadru dodať, aby rozštiepilo, nazýva aktivačná energia. Teda faktivácia neutrónmi, ako tento proces všeobecnosti nazýva, vedie ­ tvoreniu umelej rádioaktivity. Exotermické reakcie možné pri ľubovoľných energiách dopadajúceho neutrónu, endotermické len pri takých energiách neutrónu, ktoré prevyšujú určitú prahovú energiu. Takzvané /radiačné zachytenie neutrónov je možné pri ľubovoľnej energii takmer všetkými jadrami. Preto usku­ točnenie procesu delenia väčšiny jadier je nevyhnutné, aby neutrón okrem väzbovej energie priniesol jadra určitú kinetickú energiu. CSN 1981 Homola zachytenie neutrónov druh interakcie neutrónu atómovým jadrom, pri ktorej terčové jadro pohltí bombardujúci neutrón (/interakcia neutrónov látkou). všeobecnosti bude účinný prierez tým menší, čím väčší bude pomer medzi odchýlkou energie ne­ utrónu energie rezonančnej šírkou príslušnej hladiny. radiačnému zachyteniu pri nízkych energiách. Pretože okrem toho pre neutrón neexistuje žiadna potenciálová bariéra, uvoľnenie ne­ utrónu (rezonančný rozptyl) zloženého jadra možné pri ľubovoľných energiách dopadajúceho neutrónu. Pretože zachytenie neutrónu spojené s vytvorením zloženého jadra toto jadro, tak ako každá kvantovomechanická sústava, je charakterizované diskrétnymi energetic­ kými stavmi, pohltenie neutrónov malými energiami uskutočňuje veľkou pravde­ podobnosťou len vtedy, ked energia neutrónu zodpovedá vzniku prechodového jadra jed­ nom jeho vzbudených stavov. toho dôvodu hovorí rozličných typoch zachytenia neutrónu, podľa spôsobu premeny zloženého jadra. Ťažké jadrá majú najnižšie vzbudené hladiny na úrovni niekoľkých desiatok keV, ľahké jadrá niekoľko MeV. Pravdepodobnosť rozličných typov za­ chytenia neutrónu jadrom určená predo­ všetkým jeho energiou. cirák Lit. Pretože väzbová energia protónov a častíc môže byť väčšia alebo menšia ako väzbová energia neutrónu, reakcie (n, p) a (n, môžu byť endotermické exo­ termické. Účinný prierez rezonanč­ ného zachytenia neutrónov dosahuje hod­ noty 103 104barnov. výstupná energia aj pre exotermické reakcie porovnaní po­ tenciálnou bariérou pre výstup protónov a častíc jadra malá, potom, hoci sú takéto reakcie možné, ich pravdepodobnosť je malá