|
Kategorie: Kniha |
Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Strana 385 z 416
«
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
»
Jak získat tento dokument?
Poznámky redaktora
rýchlosť
prečerpávania média. bilancia energií výkonov elektrizačnej
sústavy) —konfrontácia potrieb elektrizačnej
sústavý výkonoch jednej strane naj
výhodnejšími možnosťami krytia týchto
potrieb výkonmi sústavy strane druhej
v určitom okamihu, príp.
rok) byť podľa, zmlúv medzi niektorými
sústavami nulové, inakšie medzinárodná
výmena elektrickej energie vykazuje len
malý objem.
Ked koná parné médium turbíne prácu
pri adiabatickom tepelnom spáde môže
každý pary vykonať prácu definovanú
vzťahom^.385 výkonová bilancia elektrizačnej sústavy
lohy (vo výrobných agregátoch nie plne
zaťažených). Elektrický výkon jadrovej elek
trárne predstavuje asi celkového tepel
ného výkonu reaktora (/prevádzka jadrovej
elektrárne).
Cirák— Kostovský
výkon vedenia /prirodzený výkon vedenia.Výkon reaktora vyjadruje te
pelných elektrických jednotkách (/tepelný
výkon reaktora, /elektrický výkon reaktora). perspektívnych
výkonových bilanciách treba skladbu stro
jového parku navrhovať podľa tej istej zá
sady.
výkonová bilancia elektrizačnej sústavy
(syn. Gróh
výkon krytie plánovaných výpadkov
v elektrizačnej sústave —časť výkonovej zá
lohy sústav© krytie plánovaných vý
padkov prípade, ked priehlbne diagra
moch zaťaženia obdobiach znížených zaťa
žení neposkytnú dosť priestoru pre plánova
né opravy zariadenia (/výkon elektrizačnej
sústavy krytie výpadkov).
Retrospektívne bilancie zostavujú zložky
energetického dispečingu uplynulú pol
hodinu, hodinu, deň, týždeň, rok používa-
. krytie potrieb treba na
sadiť tie stroje sústavy, ktoré najlepšie
spĺňajú požiadavky, resp.: 64,101
výkon reaktora množstvo uvoľnenej
energie /jadrovom reaktore za.
Je priamo úmerný počtu štiepení atómo
vých jadier sekundu, pričom uvoľne
nej energie zodpovedá 010 štiepení za
sekundu. hodine (/výkon
elektrizačnej sústavy). Pomer ekonomic
kého výkonu menovitému býva najčastej
šie 0,6 0,9; pri malých turbínach býva
táto hodnota 0,75. Pri voľbe /ekonomického výkonu par
nej turbiny vychádza predpokladu, za
ekonomický voliť ten výkon, pri kto
rom turbína pracuje najčastejšie.
počas ktorého prebiehala /parnej turbíne
premena tepelnej energie mechanickú
prácu.
Možno vopred určiť jeho dosiahnutie zá
visí požadovanej rýchlosti.
Rozlišujeme výkonové bilancie retrospek
tívne (odpočtové) perspektívne (výkladové). závislý od
účinku premeny tepelnej energie mecha
nickú prácu.
V sústave potrebné výkony krytie
zaťaženia, výkony krytie výpadkov vý
kon ako národohospodárska rezerva. Gróh
výkon parnej turbíny —podiel prace času.
Na strane krytia uplatňujú najrôznej
šie druhy elektrární, lebo jednotlivé výko
nové pásma zaťaženia výkonové pásma
výpadkov vytvárajú rozličné požiadavky na
prevádzkové ekonomické vlastnosti použí
vaných strojov. výko
nových bilanciách čiastkových území štátu
figuruje prísun susednej oblasti, resp.
Maximálny výkon jadrového reaktora
ohraničujú najmä tepelné vlastnosti do
stupných konštrukčných materiálov, mo
derátora teplonosného média, príp.
Rozdiel medzi dovozom vývozom
konu určitom okamihu spolupráce saldo
prenášaných výkonov môže byť pre
vlastnú sústavu aktívne alebo pasívne; saldo
prenášanej energie určité obdobie (napr. Pristaš
Lit.
presun nej.
V elektrizačnej sústave spolupracujúcej
s inými sústavami vyskytuje strane
potrieb výkonov vývoz výkonu stra
ne krytia dovoz výkonu.
Štítkový výkon reaktora závisí zásade od
množstva kvality používaného štiepneho
materiálu jeho geometrického parametra
(/zadanie výkonu reaktora, /zadanie rých
losti reaktora). súčasnosti stavajú jad
rové reaktory výkonom 2000 MW. 427 [kgm g-1] sekun
dová hmotnosť pary turbíne možno
dosiahnuť ideálny výkon podľa vzťahu
Ni
421HM
102
[kW]
kde ideálny výkon turbíny [kW],
H adiabatický tepelný spád
[kcal -1],
M sekundové množstvo pary [kg s-1]
Skutočný dosiahnuteľný výkon zre
teľom stratu pri expanzii pary turbíne
a zreteľom vstupnú výstupnú rých
losť líši ideálneho výkonu. štít
koch parných turbín vždy udáva meno
vitý výkon parnej turbíny. Výkon, pri ktorom preteká po
sledným pracovným stupňom maximálny
možný objem pary, definuje ako medzný
výkon. jednotku
času ustálenom stave jeho činnosti. Pokiaľ bilancia
zostavuje len pre vlastné štátne územie,
ráta len prípadným dovozom
