Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Ak pracuje veterná elektráreň samostatne,
vyrába jednosmerný prúd vytvára zásobu
elektrickej energie akumulátorovej ba
térii. Homola
ČSN 1753
Lit. Sládek
Lit.).
Vetranie treba riešiť tak, aby bolo zabez
pečené dostatočné prúdenie vzduchu okolo
transformátora. Tento typ elektrární preto len
lokálny význam (samoty, horárne atd. Ked ide väčšie kotly, vháňa
sa spaľovací vzduch kotla tlakovým
vzduchovým ventilátorom spaliny sa
z priestoru kotla odsávajú dymovým venti
látorom. Gábriš
ČSN 0020
ventilátor parných kotlov zariadenie
zabezpečujúce prívod spaľovacieho vzduchu
do kotla odvod spalín kotla (/kotol
parnej elektrárne). Väčšiemu uplatneniu veterných
elektrární bráni malá koncentrácia energie
vetra veľká kolísavosť prúdení závislá
od počasia, takže dodávka energie nich
nie pohotové. Budujú sa
z dreva, oceľového plechu alebo oceľo-
betónu.
Výkon veterných elektrární kolíše aj
preto, lebo závisí tretej mocniny rých
losti vetra.
Najnovšie konštrukcie suchých vežo
vých chladiarní, ktorých voda ochla
dzuje povrchovom vežovom chladiči,
pričom nedochádza nijakým stratám, ani
k znečisteniu chladiacej vody.
Zásadne dáva prednosť prirodzenému
vetraniu, iba nevyhnutnom prípade sa
prúdenie vzduchu môže zintenzívniť venti
látormi. Takto vznikajú tlakové
rozdiely, ktoré vyrovnávajú vzdušnými
prúdmi.
Lit.
Vežové chladiarne majú obvykle vnútorné
. Pre kolísavý výkon veľmi
ťažká spolupráca veterných elektrární elek-
trizačnou sústavou.
veterná elektráreň druh /elektrárne,
ktorá výrobu elektrickej energie využíva
mechanickú energiu pohybu vzdušných
hmôt vetra. Pri prirodzenom vetraní
intenzita prúdenia vzduchu závisí jednak
od oteplenia vzduchu povrchu nádoby
transformátora výškového rozdielu
od stredu nádoby stred výstupného
otvoru, jednak pasívnych odporov celej
cesty chladiaceho vzduchu. Za
bezpečujú dobrú regulovateľnosť prívodu
vzduchu, takže komín nie výhradným
zariadením vyvodzovanie ťahu, ale plní
skôr funkciu hygienickú (rozptyľuje spaliny). novšej odbornej literatúre sa
napätia nad 420 označujú ako zvláší
vysoké napätie (zvn).).
Málo elektrifikované krajiny Strednom
východe, južnej Ázii Južnej Amerike,
najmä prímorských oblastiach (kde sú
vetry pravidelné), využívajii rozsiahlej
miere malé veterné elektrárne čerpanie
vody pre poľnohospodárstvo. Pôsobenie komína je
založené princípe spojených nádob,
pričom jednu nádobu predstavuje okolitá
atmosféra druhú spaliny komíne.: Čambala
ventilová bleskoistka /bleskoistka. Delíme ich podľa prívodu vzduchu
na chladiarne prirodzeným tahom (komí
nové), umelým iahom (ventilátorové)
a kombinovaným tahom.
Vežové chladiarne vlastne široké
komíny mnohouholníkového alebo kruho
vého prierezu, vysoké zahraničí
i 100 hornej časti otvorené.: 92
vetranie transformátorovej komory vý
mena vzduchu, ktoíý transformátorovej
komore zohrieva prevádzkou výkonového
transformátora (/stanoviště).ventilátor parných kotlov 366
napätia používajú hodnoty 110, 220
a 400 kV. Ventilátory umožňujú podstatne
zväčšiť odpory strane vzduchu spalín,
ktoré vznikajú použitím prídavných zaria
dení kotla (predhrievač vzduchu, ohrievač
vody, odlučovacie zariadenie pod.: 93. 109
vežová chladiareň parnej elektrárne —
objekt parnej elektrárne určený chladenie
zohriatej vody cirkulačnom systéme
chladenia, ktorom cirkulujúca chla
diaca voda stýka vzduchom, pričom sa
vzduch otepľuje, obohacuje parami zvy
šuje svoj tepelný obsah (/chladenie parnej
elektrárni).
Pohyb vzduchu nastáva dôsledku nerov
nomerného ohrievania zemského povrchu
slnečným žiarením. Prirodzený ťah komína
je však dostatočný len pri malých kotlových
jednotkách. Presný
výpočet pomerne zložitý, takže vetranie
v praxi rieši podľa skusmo zostavených
diagramov.
Pôvodne vytváral podtlak potrebný
na prúdenie vzduchu kúreniska parného
kotla podtlak kotlom potrebný na
odsávanie spalín kúreniska len prirodze
ným ťahom komína.
Kedže stĺpec ohriatych spalín ľahší ako
stĺpec studeného okolitého vzduchu, vzniká
pri päte komína podtlak, ktorý tým
väčší, čím vyššia teplota spalín komíne
a čím vyšší komín. Hlavný vplyv
tu majú rozmery vstupného výstupného
otvoru odpor, ktorý kladú prúdu vzduchu
ochranné siete alebo vetracie žalúzie
