Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
lit. Výsledný
jalový prúd Ico flr činný prúd
I "f- zvierajú uhol ktorý j&-uhlom
dielektrických strát (stratovým uhlom) dané
ho izolantu I*JIc stratovým
í.), polarizač
ného prúdu vodivostného prúdu o
larizačný prúd ij> rozložiť jalovú
zložku jtcp wattovú zložku wv.
Straty dielektriku technických izolantov
a zariadení zisťujú meraním fScheringo-
■vou metódou alebo fShanklinovou metódou. Vzhľadom väčší merný
objem pary rovnotlakových stupňoch
s čiastočným ostrekom dlhšie lopatky, takže
nevznikajú veľké okrajové straty.
stredná voľná dráha neutrónov stredná
vzdialenosť, ktorú prejde neutrón látke
bez akejkoľvek interakcie (/neutrónová fy
zika). Možno vyjadriť
ako prevrátenú hodnotu súčtu jednotlivých
účinných prierezov pre rozptyl absorpciu
neutrónu
£
kde celkový účinný prierez (makrosko
pický) pre interakciu neutrónu danej
látke, účinný prierez pre rozptyl a
2V účinný prierez pre absorpciu.
straty dielektriku (syn. Cirák
Lit. jedným kritérií
posudzovania vlastností stavu izolácie.
Je nepriamo timerná celkovému účinnému
prierezu neutrónu látke. 1
— (7si <7ai)
%
kde počet jadier i-tého prvku 3
i
a (Taí, resp. Straty dielektriku
S wGU2tg [F, s-i, W].: 9,101
.: 71, 116
Straty dielektriku
straty elektrizačnej sústave /premenlivé
straty elektrizačnej sústave, /stále straty
v elektrizačnej sústave.: 43, 71, 116 Gábriš
stratový uhol /straty dielektriku. Gábriš
stratový činiteľ izolantu pomer činného
a jalového prúdu pretekajúceho technickým
izolantom pri striedavom napätí (/straty
v dielektriku).: 90, 117
strednotlaková časť parnej turbíny časť
mnohostupňovej /parnej turbíny, ktorou
preteká ešte prehriata para tlakom nižším
ako cm“2. Pristaš
Lit. rozptyl i-tého
prvku.
Súvisí vodivosťou izolantu jeho strie*
davou polarizáciou. aSi účinný prierez (mikrosko
pický) pre absorpciu, resp.
Výkon, ktorý objemovej jednotke
izolantu premení tepelnú energiu, udáva
/ stratové číslo izolantu.
Prúdením prehriatej pary nevznikajú
straty vlhkosťou, dĺžka obežných lopatiek
nie taká veľká, aby vznikli straty rozdele
ním prúdu, preto strednotlakový stupeň
turbíny pracuje najväčšou účinnosťou. Gábriš
Lit.
Pripojením technického kondenzátora na
striedavé napätie preteká izolantom prúd
I, ktorý vektorovým súčtom kapacitného
nabíjacieho prúdu (p- obr.
Vyjadruje ako udáva zväčša
hodnota 104.321 strednotlaková časť parnej turbíny
kde stratové číslo pri teplote to,
a materiálová konštanta. dielektrické
straty) —^straty časti energie elektrického
poľa pôsobiaceho izolant dôsledku
jej premeny tepelnú energiu, vznikajúce
nedokonalosťou technických izolantov (/izo
lant).
Niekedy používa osobitne vyjadrená
Stredná voľná dráha neutrónov pre rozptyl a
stredná voľná dráha neutrónov pre absorpciu
dané vzťahmi
- 1
/la /vs -Í7 -
■^a Z/s
Ak látka skladá rozličných prvkov,
stredná voľná dráha daná výrazom
.
Pri týchto metódach používa fPeterse-
nov normálový kondenzátor.initeľom izolantu.
Merný objem pary strednotlakovej časti
turbíny počas expanzie veľmi nemení, prie
mer obežných kolies rovnaký, alebo sa
trocha zväčšuje
