ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 321 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
lit. Vyjadruje ako udáva zväčša hodnota 104. Pripojením technického kondenzátora na striedavé napätie preteká izolantom prúd I, ktorý vektorovým súčtom kapacitného nabíjacieho prúdu (p- obr. Merný objem pary strednotlakovej časti turbíny počas expanzie veľmi nemení, prie­ mer obežných kolies rovnaký, alebo sa trocha zväčšuje. Prúdením prehriatej pary nevznikajú straty vlhkosťou, dĺžka obežných lopatiek nie taká veľká, aby vznikli straty rozdele­ ním prúdu, preto strednotlakový stupeň turbíny pracuje najväčšou účinnosťou. Cirák Lit. Je nepriamo timerná celkovému účinnému prierezu neutrónu látke. Možno vyjadriť ako prevrátenú hodnotu súčtu jednotlivých účinných prierezov pre rozptyl absorpciu neutrónu £ kde celkový účinný prierez (makrosko­ pický) pre interakciu neutrónu danej látke, účinný prierez pre rozptyl a 2V účinný prierez pre absorpciu. jedným kritérií posudzovania vlastností stavu izolácie.), polarizač­ ného prúdu vodivostného prúdu o­ larizačný prúd ij> rozložiť jalovú zložku jtcp wattovú zložku wv. Súvisí vodivosťou izolantu jeho strie* davou polarizáciou. stredná voľná dráha neutrónov stredná vzdialenosť, ktorú prejde neutrón látke bez akejkoľvek interakcie (/neutrónová fy­ zika). straty dielektriku (syn. Pristaš Lit.: 90, 117 strednotlaková časť parnej turbíny časť mnohostupňovej /parnej turbíny, ktorou preteká ešte prehriata para tlakom nižším ako cm“2. Straty dielektriku technických izolantov a zariadení zisťujú meraním fScheringo- ■vou metódou alebo fShanklinovou metódou.: 43, 71, 116 Gábriš stratový uhol /straty dielektriku. aSi účinný prierez (mikrosko­ pický) pre absorpciu, resp. Vzhľadom väčší merný objem pary rovnotlakových stupňoch s čiastočným ostrekom dlhšie lopatky, takže nevznikajú veľké okrajové straty. Pri týchto metódach používa fPeterse- nov normálový kondenzátor. rozptyl i-tého prvku.321 strednotlaková časť parnej turbíny kde stratové číslo pri teplote to, a materiálová konštanta. Gábriš stratový činiteľ izolantu pomer činného a jalového prúdu pretekajúceho technickým izolantom pri striedavom napätí (/straty v dielektriku). Niekedy používa osobitne vyjadrená Stredná voľná dráha neutrónov pre rozptyl a stredná voľná dráha neutrónov pre absorpciu dané vzťahmi - 1 /la /vs -Í7 - ■^a Z/s Ak látka skladá rozličných prvkov, stredná voľná dráha daná výrazom .: 71, 116 Straty dielektriku straty elektrizačnej sústave /premenlivé straty elektrizačnej sústave, /stále straty v elektrizačnej sústave. 1 — (7si <7ai) % kde počet jadier i-tého prvku 3 i a (Taí, resp.initeľom izolantu. Výsledný jalový prúd Ico flr činný prúd I "f- zvierajú uhol ktorý j&-uhlom dielektrických strát (stratovým uhlom) dané­ ho izolantu I*JIc stratovým í. Výkon, ktorý objemovej jednotke izolantu premení tepelnú energiu, udáva / stratové číslo izolantu. Gábriš Lit.: 9,101 . Straty dielektriku S wGU2tg [F, s-i, W]. dielektrické straty) —^straty časti energie elektrického poľa pôsobiaceho izolant dôsledku jej premeny tepelnú energiu, vznikajúce nedokonalosťou technických izolantov (/izo­ lant)