Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Plocha diagramu znázorňuje spotrebu
(/priemerné zaťaženie elektrizačnej sústavy).
V každom akte rozpadu okrem častice f}
uvoľňuje neutrino (alebo antineutríno). deň, týždeň, rok)
je niektorá hodnota zaťaženia najvyššia
spomedzi ostatných.: 38
častica elektrón, príp. maximum zaťa
ženia.
Rozpad najväčšou pravdepodob
nosťou uskutočňuje prechodom základ
ného stavu daného materského jadra do
základného stavu dcérskeho jadra.
Na diagrame zaťaženia vzťahujúcom sa
na určité obdobie (napr. Tento kratší čas sa
volá doba užívania maxima, dĺžka daného
obdobia časový fond. Skupiny častíc energiou menšou
od energie základnej skupiny zodpovedajú
prechodom základného stavu materského
jadra niektorého vzbudených stavov
dcérskeho jadra.
Pomer doby užívania maxima časovému
fondu nazýva zaťažovatel.
.
Pretože neutrino (antineutríno) odnáša časť
energie jadrovej premeny, energia častíc p'
môže nadobúdať ľubovoľnú hodnotu medzi
nulou hraničnou energiou, ktorá zodpovedá
rozdielu hmotnosti pôvodného jadra súčtu. Pri zväčšení energie MeV
sa polčas rozpadu zmenšuje mnohých
miliárd rokov zlomkov milisekundy. *19C) schopná priamej ionizácie
prostredia, ktorým prechádza (/rádioakti
vita).: 28, 50, 75, 88, 89
Časový priebeh skratového prúdu
časový priebeh zaťaženia elektrizačnej
sústavy časový sled meniacich hodnôt
zaťaženia graficky znázornený diagramom
zaťaženia (/premenlivosť zaťaženia elektri
začnej sústavy). Cirák
Lit.,
Keby zaťaženie danom období nebolo
premenlivé, ale stále, rovnajúce maximu,
uskutočnila ním rovnaká spotreba
energie kratšom čase. Elektrónovým rozpadom zväč
šuje, pozitronovým rozpadom zmenšuje. Opúšťa atómové jadro
rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je
schopný priamej ionizácie alebo excitácie
prostredia, ktorým prechádza (/rádioakti
vita) . Krútelová
ČSN 0411
Lit.
.
V spektrách častíc však vyskytujú
okrem tejto základnej skupiny menej
intenzívne skupiny zodpovedajúce iným
hodnotám energie (jemná štruktúra spektier
častíc a). Polčas
rozpadu aktívnych jadier veľmi závisí od
hodnoty energie, ktorá uvoľňuje pri
rozpade. Gróh
častica jadro hélia ÍHe uvoľňujúce sa
pri jadrovej premene (rozpade rádio
aktívneho atómového jadra. Celkove je
známych zhruba prirodzených vyše
100 umelých aktívnych jadier.
Pri rozpade materské jadro elektric
kým nábojom hmotnostným číslom A
premieňa nové, dcérske jadro nábojom
Ž-2 hmotnostným číslom ^4-4. takomto
prípade majú uvoľňované častice rovnakú
energiu tvoria monoenergetickú skupinu. pozitrón vzni
kajúci pri jadrovej premene rádioaktívneho
atómového jadra. Väzbová energia
častice 28,2 MeV, nositeľom dvoch
kladných elementárnych nábojov (3,2042 . Pozostáva
z dvoch protónov dvoch neutrónov
viazaných jadrovými silami.
Pri rozpade hmotnostně číslo jadra
nemení, náboj jadra však mení jed
notku.častica p
pozostávajúci zanikajúcej časovo
premennej striedavej zložky (súmerný skra
tový prúd] časovo premennej /jedno
smernej zložky skratového prúdu. Striedavá
zložka skratového prúdu nadobudne na
koniec hodnotu /ustálenej zložky skratového
prúdu.
Závislosť rozpadovej konštanty pre
rádioaktívne prvky všetkých troch rádio
aktívnych radov dosahu (doletu) R
vyžarovaných častíc vyjadruje Geigerov-
-Nutallov zákon:
In B
kde konštanta rovnaká pre všetky
tri rady konštanta pre jednotlivé rady
mení asi %
