ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 30 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
. deň, týždeň, rok) je niektorá hodnota zaťaženia najvyššia spomedzi ostatných. Pozostáva z dvoch protónov dvoch neutrónov viazaných jadrovými silami. takomto prípade majú uvoľňované častice rovnakú energiu tvoria monoenergetickú skupinu. Celkove je známych zhruba prirodzených vyše 100 umelých aktívnych jadier. Väzbová energia častice 28,2 MeV, nositeľom dvoch kladných elementárnych nábojov (3,2042 . maximum zaťa­ ženia.: 38 častica elektrón, príp. V každom akte rozpadu okrem častice f} uvoľňuje neutrino (alebo antineutríno). Pomer doby užívania maxima časovému fondu nazýva zaťažovatel. Tento kratší čas sa volá doba užívania maxima, dĺžka daného obdobia časový fond. Závislosť rozpadovej konštanty pre rádioaktívne prvky všetkých troch rádio­ aktívnych radov dosahu (doletu) R vyžarovaných častíc vyjadruje Geigerov- -Nutallov zákon: In B kde konštanta rovnaká pre všetky tri rady konštanta pre jednotlivé rady mení asi %. *19C) schopná priamej ionizácie prostredia, ktorým prechádza (/rádioakti­ vita). Striedavá zložka skratového prúdu nadobudne na­ koniec hodnotu /ustálenej zložky skratového prúdu. Rozpad najväčšou pravdepodob­ nosťou uskutočňuje prechodom základ­ ného stavu daného materského jadra do základného stavu dcérskeho jadra. Skupiny častíc energiou menšou od energie základnej skupiny zodpovedajú prechodom základného stavu materského jadra niektorého vzbudených stavov dcérskeho jadra. Cirák Lit. Opúšťa atómové jadro rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je schopný priamej ionizácie alebo excitácie prostredia, ktorým prechádza (/rádioakti­ vita) . pozitrón vzni­ kajúci pri jadrovej premene rádioaktívneho atómového jadra. Polčas rozpadu aktívnych jadier veľmi závisí od hodnoty energie, ktorá uvoľňuje pri rozpade. . Elektrónovým rozpadom zväč­ šuje, pozitronovým rozpadom zmenšuje. Krútelová ČSN 0411 Lit. Plocha diagramu znázorňuje spotrebu (/priemerné zaťaženie elektrizačnej sústavy). Pri zväčšení energie MeV sa polčas rozpadu zmenšuje mnohých miliárd rokov zlomkov milisekundy. Gróh častica jadro hélia ÍHe uvoľňujúce sa pri jadrovej premene (rozpade rádio­ aktívneho atómového jadra., Keby zaťaženie danom období nebolo premenlivé, ale stále, rovnajúce maximu, uskutočnila ním rovnaká spotreba energie kratšom čase. Na diagrame zaťaženia vzťahujúcom sa na určité obdobie (napr.: 28, 50, 75, 88, 89 Časový priebeh skratového prúdu časový priebeh zaťaženia elektrizačnej sústavy časový sled meniacich hodnôt zaťaženia graficky znázornený diagramom zaťaženia (/premenlivosť zaťaženia elektri­ začnej sústavy). Pri rozpade hmotnostně číslo jadra nemení, náboj jadra však mení jed­ notku. Pretože neutrino (antineutríno) odnáša časť energie jadrovej premeny, energia častíc p' môže nadobúdať ľubovoľnú hodnotu medzi nulou hraničnou energiou, ktorá zodpovedá rozdielu hmotnosti pôvodného jadra súčtu. Pri rozpade materské jadro elektric­ kým nábojom hmotnostným číslom A premieňa nové, dcérske jadro nábojom Ž-2 hmotnostným číslom ^4-4.častica p pozostávajúci zanikajúcej časovo premennej striedavej zložky (súmerný skra­ tový prúd] časovo premennej /jedno­ smernej zložky skratového prúdu. V spektrách častíc však vyskytujú okrem tejto základnej skupiny menej intenzívne skupiny zodpovedajúce iným hodnotám energie (jemná štruktúra spektier častíc a)