Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Pri sledovaní hmotnostných čísel jednotli-
výchradov (p. Gróh
rozpadová konštanta synonymum pre
/premenovú konštantu. Sládek
Lit.
Všetky členy každého rozpadového radu
sú navzájom rádioaktívnej rovnováhe. Charakter týchto síl prejaví na
pravdepodobnosti takýchto zrážok, ktorá je
vyjadrená ich účinným prierezom.
Je použiteľná tam, kde objem budúcej
výroby známy (vypočítaný, plánovaný,
odhadnutý); príslušná fmerná spotreba elek
trickej energie stanoví podľa predpokladov
jej vývoja.: 100, 117
. Poten
ciálový rozptyl predstavuje najjednoduchší
proces vzájomného pôsobenia neutrónu ja
drom. pri havárii elektrárni
umiestnenej oblasti nedostatkom výkonu,
odkázanej prenos inej oblasti, ked sa
prekročí prenosová kapacita spojovacích
vedení reléové ochrany vedenia rozopnú.rozpad elektrizačnej sústavy 282
zovanie nahrádza mechanickým roz
rušovaním paliva napr.
rozpadový rad rad atómových jadier,
ktoré vznikajú postupným rozpadom a
alebo pôvodného materského prvku
(/rádioaktiv ita). Pružný rezonančný rozptyl dyna
micky ničím neodlišuje pružného roz
ptylu potenciálového, ale účinný prierez
týchto dvoch procesov môže byť veľmi
rozdielny rozličnej miere môže závisieť
od kinetickej energie neutrónu. —str.: 100 Cirák
rozpočtová metóda plánovania spotreby
elektrickej energie určovanie budúcej
spotreby elektrickej energie ako súčinu
objemu budúcej výroby príslušnej mernej
spotreby elektrickej energie (/plánovanie
spotreby elektrickej energie).: 92
rozptyl neutrónov druh /interakcie
neutrónov látkou, pri ktorom medzi nimi
dochádza len výmene energie. Zmena energie
dopadajúceho neutrónu jednoznačne urče
ná hmotnosťou rozptyľujúceho jadra uhlom
rozptylu vyplýva zákonov zachovania
hybnosti energie. Cirák
Lit.281) vidieť,že hmot
nostně čísla všetkých členov tóriového radu
sa rovnajú celé číslo), uránového
radu aktíniového radu Je
zaujímavé, medzi prirodzenými rádio
aktívnymi prvkami nevyskytuje roz
padový rad hmotnostnými číslami rovna
júcimi Takýto rad bol objavený
medzi umelými rádioaktívnymi prvkami
a podľa východiskového prvku volá
neptúniový rad.
Tým vysvetľuje existencia rádioaktívnych
prvkov krátkou životnosťou prírode.
Nepružný rozptyl podmienený odovzda
ním časti kinetickej energie neutrónu jadru
vo forme energie vzbudenia. hľadiska mechaniky poznáme poten
ciálový rozptyl rozptyl rezonančný, spojený
s prechodným vzbudeným stavom zloženého
jadra. nepružnému
rozptylu neutrónu môže dôjsť len vtedy,
ked kinetická energia neutrónu väčšia
ako energia prvej vzbudenej hladiny.
Rozptyl neutrónov (pružný nepružný)
na.
Z hľadiska dynamiky rozoznávame pružný
a nepružný rozptyl, ktoré odlišujú zacho
vaním alebo nezachovaním kinetickej ener
gie.
Rozpad elektrizačnej sústavy znamená
vážny poruchový stav. Účinný
prierez nepružného rozptylu zväčšuje
s rastom kinetickej energie neutrónu pri
všetkých prvkoch pre tie isté energie
narastá ľahkých prvkov ťažším. Kinetická energia n,
ktorú preberá rozptyľujúce jadro, daná
vzťahom
E —
4Mm
(M -f- '-
-E cos2 cp
kde hmotnosť rozptyľujúceho jadra,
m —hmotnosť neutrónu, —energia ne
utrónu pred zrážkou uhol, pod ktorým
odrazené jadro vyletí. strieľaním. Pri takomto rozptyle odovzdá neutrón
časť svojej energie rozptyľujúcemu jadru
vo forme kinetickej energie.
V dôsledku možnosti vzniku zloženého
jadra rozptyl neutrónov jadrami nereali
zuje len potenciálovým pružným rozptylom,
ale dochádza zložitejším procesom.: 20, 24
rozpad elektrizačnej sústavy prerušenie
normálneho prevádzkového stavu elektri
začněj sústavy, pri ktorom prestáva para
lelná spolupráca všetkých zariadení sústavy
(/chod elektrizačnej sústavy).
Názov prvých dvoch radov prijatý podľa
materského (východiskového) prvku; ma
terským prvkom aktíniového radu aktino-
11rán.
Lit. jadrách proces omnoho pravdepodob
nejší ako zachytenie neutrónu jadrom. Rozdelenie energie
medzi neutrónom rozptyľujúcim jadrom
nezávisí charakteru síl pôsobiacich medzi
nimi.
Môže nastať napr. óbr. (2|iTJ) aktínium len jedným členov
tohto radu. Gróh
Lit.
Zrážka neutrónu atómovým jadrom
môže viesť alebo prostému odkloneniu
neutrónu poli jadrových síl pôvodného
smeru, pružnému potenciálovému rozptylu,
alebo zachyteniu neutrónu jadrom.
Prirodzené rádioaktívne prvky tvoria tri
rozpadové rady: uránový, tóriový aktíniový
