Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Strana 260 z 416
«
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
»
Jak získat tento dokument?
Poznámky redaktora
Občas ako jednotka reaktivity používa
dolár. Pre bezpečnosť práce reakto
rovej sxistavy vyžaduj©,, aby teplotný
koeficient reaktivity (hodnota, ktorú sa
zmení reaktivita pri zmene teploty aktív
nej zóne ľ®C) mal zápornú hodnotu,
t. 10~5. Pri výkon reaktora vzras
tá (/nadbytok reaktivity reaktora), pri
klesá.: 74, 109
reaktor nulovým výkonom jadrový
reaktor takým malým výkonom, pri
ňom netreba poxížívať ani umelé chladenie
reaktora, ani osobitnú ochranu obsluhu
júceho personálu pred žiarením.
reaktivita reaktorovej sústavy veličina
charakterizujúca odchýlku stavu jadrového
reaktora jeho kritického stavu (/pre
vádzka jadrovej elektrárne, /kritický stav
reaktora),
Reaktivita reaktorovej sústavy je
definovaná vzťahom
het 1
5 ~
kde ket efektívny multiplikačný faktor.
reaktor obmedzenie skratových prú
dov elektrický prístroj bez železného
jadra, ktorý umele vytvára indukčný odpor
a zaraduje elektrického obvodu za
účelom obmedzenia skratových prúdov
(/transformovna). Zvyšovaním teploty sa
hustota materiálov zmenšuje dôsledku
vyššej strednej rýchlosti neutrónov zmen
šuje ich účinný prierez.
Jednotkou reaktivity recipročná hodina,
predstavujúca reaktivitu, pri ktorej do
siahne perióda reaktora rovnajúca jednej
hodine.
•Pri ustálenom stave reaktora reaktivita
rovná nule.
Je špecifikovaný svojím menovitým na
pätím, menovitým prúdom impedančným
napätím, ktoré mierou veľkosti /im pe
dancie reaktora. Časový interval medzi
dvoma vlnami (kadencia) závisí veľkosti
napájacieho jednosmerného napätia. aby reaktivita sústavy pri zvyšovaní
teploty (ako dôsledok zvyšovania výkonu)
zmenšovala. vplyv
na zmenu všetkých činiteľov obsiahnutých
v multiplikačnom faktore, ako vek
neutrónov dĺžku difúzie. GAbrlš
Lit. Celkový teplotný
koeficient reaktivity môže byť pritom kladný
alebo záporný.
ktoré závisia podobne ako konštanta od
hodnôt Ci, C2, R2. Amplitúda (vrcho
lová hodnota) rázovej vlny závisí hlavne
od přeskokového napätia iskrišťa; zmenou
doskoku iskrišťa mení výstupné napätie
rázového generátora.rázový voltmeter 260
kde r2sú časové konstanty rázovej vlny.
Rázový generátor používa najmä na
meranie rázových přeskokových alebo prie-
razných napätí elektrických materiálov
a zariadení pri snímaní ich rázových
charakteristík. Používa
sa výhradne experimentálne vedecko
. reaktivita zodpovedajúca vzniku
okamžitého kritického stavu, reaktivita,
pri ktorej koeficient kritickosti bez
oneskorených neutrónov rovná jednotke. veľmi malá jednotka, zodpo
vedajúca reaktívnosti 2,54. Treba však
pripomenúť, neexistuje jednoduchý vzťah
medzi recipročnou hodinou pozorovanou
periódou reaktora len pri malých reakti
vitách hodnota recipročných hodín tak
mer priamo úmerná reaktivite alebo zvyš
kovej reaktivite. Homola
Lit. opísanom zapojení dá
dosiahnuť vrcholová hodnota napätia do
300 kV. cirftk
Lit,: 37
reaktor /jadrový reaktor.: 35, 116
rázový voltmeter /vrcholový voltmeter. Negatívny teplotný koeficient
reaktivity môže takto prispieť vytvoreniu
podmienok stabilného chodu reaktorovej
sústavy jej samoregulovateľnosti (/priebeh
reaktivity reaktora, /koeficient vyrovnania
reaktora).
Na reaktivitu veľký vplyv teplota ak
tívnej zóny reaktora. Vyššie napätie, MV, získa
sériovo-paralelným radením prvkov niekoľ
kých jednostupňových generátorov podľa
návrhu (fviacstupňový rázový
generátor).
Vo väčšine prípadov kei veľmi blízke
jednotke, preto hodnota reaktivity len
veľmi málo odlišuje hodnoty definovanej
vzťahom ket ktorú nazývame zvyš
kovým koeficientom kritickosti, zvyškovou reak
tivitou alebo krátko reaktivitou
