ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 257 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
každom prípade rad takýchto procesov (/rozpadový rad) dospeje nakoniec k stabilnému jadru jeho základnom energetickom stave.: 100 rádioaktívny odpad /odstraňovanie rádio­ aktívneho odpadu, /ochrana pred žiarením. Pri rádioaktívnej premene jadra môže uvoľňovať /častica /častica (S, /fotón alebo môže dochádzať spontán­ nemu, /samovoľnému rozpadu atómového jadra. Rozoznávame uzavreté žiariče, ktorých úprava zabezpečuje tesnosť overenú skúš­ kami vylučuje tak predvídaných pod­ Rdmový rozvádzač (nn) . Rozpad ľubovoľnej rádioaktívnej látky sa uskutočňuje podľa zákona - JVt -M kde JVt počet jadier, ktoré čase od začiatku pozorovania ostali nerozpadnuté z pôvodného počtu rádioaktívnych jadier, premenová (rozpadová) konštanta. Jednotlivé rozpady sa uskutočňujú náhodne, nezávisle od seba. Exponenciálny zákon pri jadro­ vých premenách štatistický charakter a platí len pre veľmi veľký počet rozpada­ júcich jadier. Pri jedinom akte rádioaktívneho rozpadu sa jadro nemusí dostať stabilného stavu, ale môže byť schopné ďalšej rádioaktívnej premeny. rádioaktivita druh jadrovej premeny, pri ktoré nastáva samovoľná zmena zlo­ žení alebo stave atómových jadier nuklidu; je vlastnosť atómových jadier prechádzať vplyvom vnútorných príčin stabilnejšieho stavu, uskutočňuje pomocou uvoľnenej energie, ktorú odnášajú častice vznikajúce pri premene (/jadrová energia). Rozlišujeme dva typy rádioaktivity: pri­ rodzenú umelú. Prirodzená súvisí rádio­ aktívnymi prvkami nachodiacimi prí­ rode, umelá vzniká dôsledku ožiarenia nerádioaktívnych prvkov jadrovými časti­ cami . Rýchlosť rádioaktívnej premeny okrem /premenovej konštanty môže charakteri­ zovať /polčas premeny stredná doba života. rádioaktíny žiarič rádioaktívna látka, ktorej úhrnná aktivita presahuje hodnoty určené vyhláškou ktorej merná aktivita presahuje 0,002 jaCí g“1, ide roztoky, plyny alebo prášky, 0,01 [xCi ide o tuhé prírodné rádioaktívne látky (/zdroj žiarenia). Cirák Lit.257 rádioaktívny žiarič radiálny kompresor spaľovacích turbín /kompresor spaľovacích turbín