Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Rozlišujeme dva typy rádioaktivity: pri
rodzenú umelú. Jednotlivé rozpady sa
uskutočňujú náhodne, nezávisle od
seba. každom prípade rad takýchto
procesov (/rozpadový rad) dospeje nakoniec
k stabilnému jadru jeho základnom
energetickom stave. Prirodzená súvisí rádio
aktívnymi prvkami nachodiacimi prí
rode, umelá vzniká dôsledku ožiarenia
nerádioaktívnych prvkov jadrovými časti
cami .
rádioaktíny žiarič rádioaktívna látka,
ktorej úhrnná aktivita presahuje hodnoty
určené vyhláškou ktorej merná aktivita
presahuje 0,002 jaCí g“1, ide roztoky,
plyny alebo prášky, 0,01 [xCi ide
o tuhé prírodné rádioaktívne látky (/zdroj
žiarenia). Cirák
Lit.257 rádioaktívny žiarič
radiálny kompresor spaľovacích turbín
/kompresor spaľovacích turbín.: 100
rádioaktívny odpad /odstraňovanie rádio
aktívneho odpadu, /ochrana pred žiarením.
Pri rádioaktívnej premene jadra
môže uvoľňovať /častica /častica (S,
/fotón alebo môže dochádzať spontán
nemu, /samovoľnému rozpadu atómového
jadra.
Rozoznávame uzavreté žiariče, ktorých
úprava zabezpečuje tesnosť overenú skúš
kami vylučuje tak predvídaných pod
Rdmový rozvádzač (nn)
. Exponenciálny zákon pri jadro
vých premenách štatistický charakter
a platí len pre veľmi veľký počet rozpada
júcich jadier.
Rýchlosť rádioaktívnej premeny okrem
/premenovej konštanty môže charakteri
zovať /polčas premeny stredná doba
života.
Pri jedinom akte rádioaktívneho rozpadu
sa jadro nemusí dostať stabilného stavu,
ale môže byť schopné ďalšej rádioaktívnej
premeny.
Rozpad ľubovoľnej rádioaktívnej látky
sa uskutočňuje podľa zákona
- JVt -M
kde JVt počet jadier, ktoré čase od
začiatku pozorovania ostali nerozpadnuté
z pôvodného počtu rádioaktívnych
jadier, premenová (rozpadová)
konštanta.
rádioaktivita druh jadrovej premeny,
pri ktoré nastáva samovoľná zmena zlo
žení alebo stave atómových jadier nuklidu;
je vlastnosť atómových jadier prechádzať
vplyvom vnútorných príčin stabilnejšieho
stavu, uskutočňuje pomocou uvoľnenej
energie, ktorú odnášajú častice vznikajúce
pri premene (/jadrová energia)
