ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 220 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
(/regulácia parnej turbíny, /zaťažovanieparnej turbíny, /prevádzkaparnej elektrárne). Para po­ užitá pohon turbíny pri nižšom tlaku odoberá používa ďalšie účely tzv. Parný ohrievač sieťovej vodu Zapojenie výmenníka tepla 1 parný výmenník, chladič kondenzátu, 3 vykurovaná sústava PRIMÁRNY TEPELNÝ OKRUH SEKUNDÁRNY TEPELNÝ OKRUH . Pravidelný chod turbíny jej ekonomické využívanie vyjadrujú sledované merané parametre včasné opatrenia udržanie sledovaných veličín prípustných medziach, ako opatrenia dodávanie výkonu ge­ nerátora rozvodnej elektrizačnej siete a jeho odstavovanie, ked sieť výkon generá­ tora nepotrebuje . Stator súčasťou skrine, ktorej je otáčavom hriadeli upevnený rotor. Na pohon dopravných prostriedkov použí­ vajú reverzné parné turbíny, riešené tak, sa môžu otáčať obidvoch zmysloch. Na parných turbínach rozlišuje vyso­ kotlaková, strednotlaková nízkotlaková časť podľa toho, akým tlakom pary prí­ slušná časť turbíny pracuje [fvysokotlaková castparnej turbíny, /strednotlaková časíparnej turbíny, /nízkotlaková časť parnej turbíny).parný generátor 220 od tlaku cm-2 -2, vysoko­ tlakové, tlaku 45kpcm 130kpcm~2, a turbíny velmi vysokým, tlakom, nad 130 cm~2. Zá­ vislosť spotreby tepla výkonu turbíny vyjadruje spotrebný diagram parnej turbíny. Hlavnú časť parnej turbíny tvorí stator a rotor [fstator parnej turbíny, /rotor parnej turbíny). Majú termodynamickú účinnosť 85%. ČSN 0000, 0010, 0012, 0014, 0020, 08 0030, 0070 ON 0805, 1165, 1610 Lit. Vysoká teplota rýchlosť prúdenia vstup­ nej pary parnej turbíny vynucujú ochranu lopatiek turbíny proti kavitačnej erózii a ochranu materiálu turbíny pred účinkami vysokých teplôt (/odvodňovanie parnej tur­ bíny). spoločnom hriadeli ro­ torom býva generátor, ktorý mení mecha­ nickú energiu otáčajúceho rotora elek­ trickú energiu. Čerpanie cirkulácia napájacej chladiacej vody závislé činnosti čerpadiel (ýčer­ padlo parnej elektrárni). Výkon turbíny okrem parametrov vstup­ nej pary ovplyvňuje jej hltnosť /hltnosť parnej turbíny, fvýkon parnej turbíny). stredné považujú turbíny s výkonom MW. Viacstup- ňové turbíny mávajú prvý stupeň regulačný. Často ním býva Curtisovo koleso. /odberovej parnej turbíne.: 64, 101 Pristaš LOPATKA OBEŽNOM Parná turbína Pracovný princíp 1 akčnej turbíny, reakčnej turbíny parný generátor synonymum pre /kotol parnej elektrárne. Ďalšou významnou časťou kondenzátor parnej turbíny, zabezpečujúci cirkulačné pou­ žívanie napájacej vody pohon turbíny. Hriadeľ turbíny uložený vodorovne alebo zvisle ložiskách /ložisko parnej turbíny, /mastenie parnej turbíny). Turbíny výkonom do 500 viac hodnotia ako veľké. Na pohon napájacích chladiacich čerpa­ diel používajú malé turbíny výkonom do 1200 kW. Proti tepelným stratám turbínová skriňa tepelne izolovaná /tepelná, izolácia parnej turbíny). Vývoj parných turbín datuje konca minulého storočia. Vývoj parných turbín pokračoval dalej najmä stavaním a konštruovaním turbínových jednotiek na výkony 100, 200, 400, 500 1200 veľmi vysokými parametrami vstupnej pary. Aurel profesor Vysokej škole technickej Zúrichu. parný ohrievač sieťovej vody zariadenie na povrchové ohrievanie sieťovej vody parou pri súčasnom prietoku oboch teplonosných látok, pričom teplovýmenné látky pri­ márnej sekundárnej strane seba oddelené pevnou teplovýmennou plochou (/výmenník tepla). Veľký podiel ňom mal Ing