Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Preto neutrónová
fyzika podstatnej miere zasahuje do
teórie jadrových reaktorov tvorí jej
fyzikálne základy.
Jadrový reaktor, ktorom proces
štiepenia zásade uskutočňuje neutrónmi
týchto energií, nazýva reaktor neutró
noch stredných energií. Voľný neutrón nestabilný, so
strednou dobou života 1013 sekúnd. Jadrové
sily, ktoré pôsobia medzi dvoma neutrónmi,
majú obdobný charakter ako sily pôsobiace
medzi protónom neutrónom, preto neutrón
a protón môžeme pokladať jednu časticu
(nukleón) vo. Neutróny závislosti
od svojej kinetckej energie označujú ako
/chladné neutróny, /tepelné neutróny, /rezo
nančné neutróny, /neutróny stredných ener
gií, /neutróny vysokých energií veľmi
rýchle neutróny.). cirák
Lit.
Ako detektory používajú ionizačné ko
mory proporcionálne alebo scintilačné
počítače.
Neutróny môžu vznikať pri bombar
dovaní ľahkých prvkov rýchlymi nabitými
časticami, príp.
neutróny stredných energií spomalené
neutróny, ktorých energia leží intervale
1 100 000 (/neutrónová fyzika).: 90, 117
neutróny vysokých energií (syn. rýchle
neutróny) neutróny, ktorých kinetická
energia leží intervale 0,1 50MeV
(/neutrónová fyzika).
Neutrón častica, pomocou ktorej sa
uskutočňuje samovoľná reťazová reakcia
v jadrových reaktoroch. Neutróny
vysokých energií vznikajú pri štiepení ťaž
kých jadier pri niektorých jadrových
reakciách typu (n, n*) nepružný rozptyl,
(n, 2n), (y, n), (p, pod.
Pri energii vyše 0,1 MeV energeticky
možnými stávajú mnohé reakcie, ktoré by
pri nižších energiách neboli možné. druhu látky energie ne
utrónov závisí hodnota /strednej voľnej
dráhy neutrónov. cirák
Lit.: 38, 100, 117
neutrónová fyzika oblasť jadrovej
fyziky zaoberajúca procesmi súvisiacimi
so vznikom zánikom neutrónov, ich
vlastnosťami rozličným vzájomným pôso
bením látkou, ich detekciou, využitím
vo fyzike (/jadrová energia).
Býva kondenzačnej turbíne pre veľké
výkony vysoké tepelné spády. Spektrometre rýchlych
neutrónov využívajú odrazené jadrá ľahkých
prvkov (obyčajne vodíka) vznikajúcich pri
interakcii rýchlych neutrónov látkou.
V procesoch štiepenia atómových jadier
v jadrových reaktoroch majú dominantnú
úlohu práve neutróny.
Spin neutrónu rovná 1/2, magnetický
moment 1,9131 jadrového magnetónu
(=0,96611. Cirák
Lit. cirák
neutrónový tok /hustota neutrónového
toku. Jadrový reaktor,
v ktorom štiepenie atómových jadier
uskutočňuje prevažne neutrónmi vysokých
energií, nazýva rýchly reaktor alebo
reaktor rýchle neutróny. vysoko energetickými kvan
tami gama.
.: 117
neutrónový spektrometer prístroj na
energetickú (spektrálnu) analýzu neutró
nového žiarenia (/registrácia neutrónov).neutronová fyzika 188
Neutron elektricky neutrálny. Takéto
pohltenie možno využiť výrobu umelých
rádionuklidov, štruktúrnej analýze, radiač
nej chémii pod.: 90,117
nezávislé iónové budenie /iónové budenie.
Neutróny energiami vyše MeV sa
nazývajú velmi rýchle neutróny. Rast
merného objemu pary nízkotlakovej
časti značný, preto priemer obežných
kolies dĺžky lopatiek zväčšujú obr.
Na neutrón ako neutrálnu časticu nepô
sobia elektrické coulombovské sily, preto
ľahko preniká ľubovoľného atómového
jadra.
nízkotlaková časť parnej turbíny časť
/parnej turbíny, ktorou preteká mokrá
para. dvoch rozličných nábojových
stavoch. Cirák
Lit. Pomo
cou rozpadu mení protón, pričom
vzniká ešte antineutrino (/neutrino) -*■
-5- Pretože antineutríno odnáša
časť energie rozpadu, energetické spektrum
žiarenia spojité.
V dôsledku rozdielneho charakteru inter
akcie rýchlych pomalých neutrónov
s látkou rozoznávame spektrometre rýchlych
a pomalých neutrónov. Zachytením neutrónu dostáva sa
atómové jadro vzbudeného stavu, čo
vedie jadrovým reakciám emisiou
častíc /?, príp. 10-“ -2). Pri týchto reakciách
vzniká veľké množstvo neutrónov, ktorých
časť využije udržanie reťazovej štiep
nej reakcie, časť unikne sústavy reaktora
a časť pohltia jadrá rozličných materiálov
bez následného štiepenia jadier.
Neutrón stabilný len atómovom
jadre. protónov, najťažších
jadrách môže dochádzať štiepeniu atómo
vých jadier.
Druh /interakcie neutrónov látkou
a jej účinný prierez veľmi závisia energie
neutrónov
